Zjednodušene možno povedať, že usiloval o objavenie vzorca, ktorý by popisoval celý svet a z ktorého by vyplývali všetky ostatné vedecké pravdy – za jeho života sa to však nepodarilo. Podarilo sa to až spomínanému ruskému vedci G.I. Šipovi, a to až po namáhavom úsilí, ktoré trvalo dve desaťročia.
Problém vytvorenia zjednotenej teórie polí našiel v teórii fyzikálneho vákua, ktorej rozpracovanie bolo dokončené v roku 1988. Teória fyzikálneho vákua vysvetľuje strohým jazykom vzorcov a prísnej vedeckej logiky celý svet (hmotný i nehmotný) spolu so všetkými jeho prejavmi.
Odborníci z oblasti všeobecnej teórie relativity a gravitácie však k výsledku G.I .Šípova dlho mlčali. Až vďaka tomu, že v roku 1977 medzinárodná komisia zaoberajúca sa všeobecnou teóriou relativity a gravitáciou zverejnila prvé informácie o perspektívach Šipovovej práce, sa o vedcovi a jeho aktivitách dozvedela aj vedecká obec na Západe a začala sa zaujímať o výsledky jeho bádania. Dnes sú vedecké práce súčasného riaditeľa Centra fyzikálneho vákua a člena Ruskej akadémie prírodných vied G.I. Šípova dobre známe vo všetkých svetových odborných kruhoch. V roku 1998 bol v USA zvolený za osobnosť roka a Americký biografický inštitút ho dokonca zaradil medzi 500 najvplyvnejších jedincov 20. storočia.
{youtube}pDXMgC-D8f4{/youtube}
V čom tkvie zásluha tohto slávneho akademika?
Už zo školy vieme, že štruktúra sveta sa skladá zo štyroch úrovní reality: pevných látok, tekutín, plynov a pola s elementárnymi časticami (plazma).
Teória G.I. Šipova – myšlienku pola s elementárnymi časticami – s matematickou presnosťou dokázala, že rovín skutočnosti je celkom sedem. Štyri vyššie uvedené úrovne vytvárajú materiálny svet, zatiaľ čo „nové“ tri úrovne predstavujú nehmotný svet. Na základe experimentálnych pokusov, sa piatou rovinou stala oblasť fy zikálního vákua, šiestou rovina prvotného torzného poľa a siedmou absolútne nič.
Zo všetkých rovín nehmotného sveta je absolútna nič tou najstabilnejšou a najstálejšou úrovňou. Jedná sa o hlavnú silu, ktorá formuje zámery vákua. Absolútne nič nevytvára hmotu, ale plány alebo zámery, a keď sú plány konečne hotové, začína vlastný proces vzniku látky z vákua.
Na tomto mieste by sme mali osvetliť fakt, že pod výrazom „plány“ G.I. Šipov rozumie akési vzťahy, zákony alebo možné matrice, skrátka zámery, podľa ktorých sa bude vytvárať hmotný plán, teda konkrétne hmota.
Mnohí dávnovekí filozofi vo svojej dobe vyhlasovali, že okrem hmotného sveta existuje aj svet ideí, a teórie fyzikálneho vákua túto domnienku potvrdila. Prvotný svet ideí súčasne predstavuje realitu oveľa stabilnejšiu vo vzťahu k hmote, ktorú vytvára svet vyššej reality, teda prazáklad všetkého. To znamená, že na začiatku sa objavujú práve ony idey a až potom hmota, na ktorú sme zvyknutí v 3D priestore.
Absolútne nič G.I. Šipov vysvetľuje takto: „Z pohľadu formálnej logiky je absolútne nič zdanlivo bezobsažné, preto sme nútení ho popísať špecifickými humanitnými pojmamy, aké predstavuje napríklad výraz nadrozum. Táto úroveň s neobmedzenými možnosťami dokáže z doteraz nepochopiteľných príčin generovať prvotné plány, a ja ju preto považujem za maximálne stabilnú rovinu reality. Nemám ale na mysli žiadny mýtický či hypotetický jav, ale výlučne fyzikálnu skutočnosť. Všetko v tomto svete síce mizne a zaniká, ale táto úroveň tu vždy zostáva – je večná, absolútne všetko z nej vzniká a súčasne v nej tiež úplne všetko končí. Svet vyššej reality predstavuje svet plánov, zákonov, vzťahov medzi prvkami hmoty, ktoré sú podľa mojich poznatkov pevnejšie než hmota sama.
Podľa môjho názoru totiž existuje nová fyzikálna teória, vytvorená na základe rozpracovania predstáv Alberta Einsteina, v ktorej sa objavila akási rovina reality, ktorej synonymom je v náboženských učeniach Boh. Jedná sa o skutočnosť, ktorá disponuje všetkými znakmi Božstva, a to v stručnosti vyjadruje všetko, čo tvrdím. Nehovorím nič viac, lebo vlastne neviem, na akom princípe toto Božstvo funguje, viem však, že reálne existuje. Doteraz známymi vedeckými metódami však Boha spoznať či, preskúmať ‚ nedokážeme, lebo veda si nekladie otázky kto, alebo prečo, ale ako, preto ohľadom Božej existencie , veda nepodáva žiadne dôkazy – len na ňu poukazuje, pričom si nekladie žiadne ambície dosiahnuť čohokoľvek viac, pretože základná oblasť vedeckého záujmu sa sústreďuje na hmotu.
Pokračujme však ďalej fyzikálnym vákuom, ktoré nesie určitú štruktúru i bez prítomnosti hmoty či fluktuácie, a dokonca aj v prípade, kedy vôbec nič neexistuje. Vždy však funguje informačná matrica, v ktorej musia prebiehať procesy vzniku a zániku látky. V súčasnosti máme k dispozícii rovnice, ktoré popisujú štruktúru vákua a podľa ktorých všetko, čo v ňom vzniká, musí zodpovedať daným zákonitostiam. „
Vákuum v podstate „žije“ a mení sa aj napriek tomu, že je v podstate neutrálne a nemá ani hmotnosť, ani náboj. „U vákua rozoznávame dvojakú podstatu: na jednej strane tvorí plán spolu s matricou, na druhej strane je živé a energia jeho kmitov sa rovná nekonečnu,“ vyhlasuje G.I. Šípov. Genadij Šipov rozdelil rovinu fyzikálneho vákua na dve samostatné oblasti, a tým v podstate spresnil ich funkčné určenia.
Excitáciou prvotného vákua vznikajú primárne torzné polia, ktoré predstavujú elementárne časopriestorové víry pravotočivej či ľavotočivej povahy, ktoré nenesú energiu, ale informácie o všetkých možných udalostiach a javoch minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Pole s nulovou energiou, ktoré je však schopné komunikovať s inými poľami, sa vo fyzike objavuje prvýkrát. Takéto pole môžeme označiť ako informačné pole, ktoré nesie torzné oznámenie. Prvotné torzné polia okamžite zapĺňajú všetok vesmír a existujú aj druhotné torzné polia, ktoré sú vytvárané pomocou špeciálnych generátorov.
Pod vplyvom prvotných torzných polí a v dôsledku ich spontánnej fluktuácie vo vákuu (nasledujúcom po rovine reality) dochádza k prechodu hmoty z virtuálneho do reálneho stavu.
Bádatelia predpokladajú, že vo vákuu existujú sporné (bifurkačné) body, v ktorých sa všetky úrovne reality naraz prejavujú virtuálne. Samotné nepatrné pôsobenie poľa vedomia na tieto kritické body tak stačí k tomu, aby sled udalostí spôsobil, že z vákua vznikne pevná látka, tekutina, plyn alebo plazma. Nepripomína nám to slová Biblie: Na počiatku bolo Slovo ?
S pozdravom : „História sa stále mení, istá je len budúcnosť.“
Peter Balog