Evanjeliá, dejiny alebo mýty?

introjezis

Príbeh o Ježišovi Nazaretskom  zmenil  dejiny ľudstva. Na celom svete sa stal súčasťou života spoločnosti, formálneho i neformálneho vzdelávania ľudí. Mnohí považujú  evanjeliá za zdroj večných právd. Evanjelia opisujú Ježiša ako človeka, ktorý bol ochotný trpieť i zomrieť za večný život ľudstva, ktorí stratili pre svojin potomkov svojou neposlušnosťou Adam s Evou. Evanjelia poskytujú základ a inšpiráciu pre vieru, odvahu, vytrvalosť a nádej pre obnovu človeka k dokonalosti a opätovnému životu v raji. Pozývam vás, aby ste porozmýšľali o niektorých podnetných otázkách, či sú evanjaliá dejiny alebo mýty?

Evanjeliá alebo životopisy Ježiša napísali štyria pisatelia, colník Matúš, zámožný mladík Marek, lekár Lukáš, a rybár Ján. V čase písania evanjelií žili ešte mnohí z poslucháčov Ježišových výrokov, pozorovatelia jeho skutkov, z ktorých ho mnohí videli po vzkriesení. Preto pisateľov nikto neobvinil z podvodu. Kým Matúš opísal Ježiša ako sľúbeného Mesiáša a Kráľa Božieho kráľovstva, Marek vykresluje jeho život a skutky ako Božieho Syna konajúceho zázraky ako Záchrancu ľudstva. Lekár Lukáš nebol očitým svedkom všetkých udalostí, preto sa osobne na ne dopýtal mnohých očitých svedkov napr. Ježišovej matky Márie. Ján napísal svoju správu o Ježišovom živote, až po návrate z vyhnanstva na ostrove Patmos, kde dostal od vzkrieseného Ježiša pokyn k napísaniu  Zjavenia.

Evanjelia neboli zpochybňované až do doby, keď začali byť ľudia vychovávaní v ateistickej alebo sekuralizovanej spoločnosti, ktorá začala správy evanjelií považovať za náboženskú fikciu, knihy plné legend a mýtov. Dialo sa to na podklade odstrašujúcej historie kresťanstva poznačenej krviprelievaním, útlakom, nejednotou a bezbožným správaním. Kritici mali pocit, že diela ktoré viedli k vzniku pokryteckého náboženstva, nemôžu byť ničím iným ako neužitočnými bájkami. Čo si o tom myslíte vy? Prečítali ste si niekedy všetky štyri evanjeliá?

Každý kto si prečíta evanjeliá, zistí, že avanjeliá nie sú legendy ani naturalistická próza. Sú to reportáže z prvej  a druhej ruky o neobyčajných udalostiach života, smrti a vzkriesení Krista, ktoré sú doložené lepšie ako väčšina faktov zo starovekej historie. Podľa dostupných dokladov boli evanjeliá napísané v rokoch 41 až 98 n.l.. Ježiš zomrel v roku 33. n.l. To predstavuje obrovskú prekážku pre tvrdenie, že evanjeliá sú  mýty. Na vznik legend a mýtov je potrebný čas. Napríklad na dve staroveké grécke epické legendy Illiadu a Odyseu, ktoré napísal Homér, bolo potrebných niekoľko storočí.

Historik Will Durant v knihe Caesar and Christ o evajeliách napísal: „Keby niekoľko jednoduchých ľudí vymyslelo takú silnú a príťažlivú osobnosť akou bol Ježiš, takú vznešenú morálku a takú podnetnú predstavu o ľudskom bratstve, bol by to zázrak oveľa neuveriteľnejší ako akýkoľvek zázrak zaznamenaný v evanjeliách. Po dvoch storočiach vyššej kritiky zostávajú hlavné rysy Kristovho života, jeho povahy a učenia dostatočne jasné a tvoria najúchvatnejšiu súčasť dejín ľudstva.“

Položme si otázku: Mohla by osoba, ktorá nikdy nežila, tak významne ovplyvniť ľudské dejiny? Príručka Historians‘ History of the World (Svetové dejiny, ako ich vidia historici), hovorí: „Aj z prísne svetského hľadiska [Ježišova] činnosť ovplyvnila dejiny oveľa významnejšie ako skutky ktorejkoľvek inej postavy v dejinách. Nová éra, ktorú uznávajú hlavné svetové civilizácie, sa datuje od jeho narodenia.“ Historik H. G. Wells povedal, že veľkosť človeka možno posúdiť ‚podľa toho, či zanechal nejaký životný odkaz a či podnietil ľudí, aby uvažovali novým smerom, ktorý bol taký silný, že pretrval po ňom‘. Hoci Wells o sebe netvrdil, že je kresťan, priznal: „Podľa tohto hodnotenia je na prvom mieste Ježiš.“

Napriek tomu môžu niektorí  namietnuť: Pozrite sa na všetky zločiny, ktoré sa vykonali v mene Krista — na križiacke výpravy, inkvizíciu a vojny, v ktorých sa navzájom zabíjali milióny tých, čo sa vyhlasovali za kresťanov a stáli na opačných bojových stranách. No pravdou je, že títo ľudia konali v rozpore so svojím tvrdením, že sú nasledovníkmi Ježiša. Ich učenie a spôsob života odsúdili ich skutky. Dokonca hinduista Mohandás Gándhí bol nútený povedať: Milujem Krista, ale pohŕdam kresťanmi, pretože nežijú tak, ako žil Kristus.‘ Verím, že ak dôkladne, bez predsudkov pouvažujete o správach v evanjeliách, budete súhlasiť, že k najväčšej udalosti v dejinách ľudstva došlo za vlády rímskeho cisára Augusta, keď sa objavil Ježiš z Nazaretu, aby za nás položil svoj život a kázal o Božom Kráľovstve.

 

S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“

Peter Balog

foto: wikipedia

Diskusia k článku