Cyrilometodská epopej trvala necelých 22 rokov. Napriek tomu sa natrvalo vryla do pamäte národa. Knieža Veľkej Moravy Rastislav nepokladal za šťastie byť na tróne prvým sluhom Frankov, preto prijal vznešenú myšlienku oslobodenia svojho národa odhodlanejšie a ráznejšie ako jeho prestarnutý predchodca Mojmír, ktorí sa odvážil vypovedať v roku 847 Nemcom poslušnosť, za čo bol Frankami pokorený a za jeho nástupcu bol vymenovaný jeho vnuk Rastislav. Nemci sa sklamali, keď hľadali v tomto hrdom a ušľachtilom mužovi spoľahlivý nástroj na udržanie Slovanov v jarme a područí nemeckého duchovenstva.
K Rastislavovi doletela zvesť o tom, že v Carihrade boli zavedené národné bohoslužby po celej gréckej a bulharskej zemi. Preto chcel aj on získať pre svoj národ dobrodenie zrozumiteľných bohoslužieb, prekladu svätých kníh, domorodého duchovenstva, ktorým by bol ľud vyučovaný a osvecovaný. Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme, vyslal v roku 862 poslov ku gréckemu cisárovi Michalovi III. do Carihradu s podobnou prosbou o učiteľov kresťanskej viery zbehlých v slovanskej reči. A ten mu poslal samotných pôvodcov spisovnej reči a liturgie slovanskej, bratov Cyrila a Metóda.
Bratia Cyril a Metod sa narodili v Solúne /dnešné Thessaloniky/, v meste napoly slovanskom. Pretože vtedajší Slovania používali zastarané rúnové písmo, bratia zostavili na tú dobu moderné a duchu slovančiny najprimeranejšie a najdokonalejšie písmo, za základ ktorého vzali grécke písmená a znaky Arméncov a Koptov. Potom ustálili jeho pravopis a hovorovú reč a pustili sa do prekladu Svätého písma a bohoslužobných kníh do slovančiny, vtedy bežnej v Carihrade a v Macedónii. Knieža Rastislav prijal bratov po ich príchode na naše územie podľa tradície 5. júna v r. 863. A keďže vedel, že pápež vždy a všade nadržiava Nemcom, rozhodol sa prezieravo podriadiť vierozvestcov hierarchii pápežskej, na základe čoho dopriali pápeži Slovanom zvláštnu liturgiu v ich jazyku. Pre Slovanov to znamenalo veľmi mnoho. Stali sme sa štvrtým národom na svete, ktorý mohol po hebrejskej, gréckej a latinskej reči, používať v bohoslužbe svoju reč.
Keďže nemeckému duchovenstvu sa nepáčilo účinkovanie Cyrila a Metóda, boli bratia prinútení ísť v roku 868 do Ríma a vysvetliť dôvody ich misie medzi Slovanmi. Zobrali so sebou aj ostatky mučeníka Klimenta, štvrtého rímskeho pápeža, ku ktorým sa dostali v roku 861 na Kryme počas ich misijnej cesty do Chazárie. Pápež im pre túto službu prinesenia ostatkov /na obrázku / vyšiel v ústrety a po ich dosvedčení, že sa plne a bez výhrad podriaďujú jeho hierarchii, im láskavo a dobrotivo schválil ich vieru a slovanské bohoslužby. Hadrián II. navyše založil nové moravsko-panónske arcibiskupstvo, ktoré oddelil od arcibiskupstva v nemeckom Pasove a podriadil ho bezprostredne pod apoštolskú stolicu. Za arcibiskupa bol vymenovaný Metod a Cyril za biskupa. Cyril sa cítil chorý, hodnosť neprijal a vstúpil pod menom Konštantín do kláštora v Ríme, kde toho roku svoj bohabojný život aj dokončil.
Do novozriadeného moravsko-panónskeho arcibiskupstva sa vrátil len Metod. Cestou z Ríma v roku 867 sa zastavil v Blatenskom kniežatstve kniežaťa Koceľa, Pribinovho syna, ktoré bolo mocenským centrom Panónie a krátku dobu tam vyučoval. Nemci sa však nezmierili so stratou vplyvu a donútili Rastislava v roku 868 k ozbrojenému odporu. V čase keď noví vierozvestcovia hájili svoje dielo, prišlo k novým nemeckým nájazdom na Veľkú Moravu. Počiatkom roku 870 Rastislav vyjednal s Nemcami mier a nezávislosť Veľkej Moravy. Mier však netrval dlho. Svätopluk ako vládca nad Nitrianskym kniežatstvom urobil neočakávanú vec, keď sa dobrovoľne podriadil nemeckému panovníkovi Karolovi, od ktorého si sľuboval veľké výhody a stal sa zásadným protivníkom Rastislava, svojho strýka, a hľadiac nevrlo na Metoda pohŕdal slovanskými bohoslužbami.
Rastislav ako skúsený panovník pochopil, že všetko čo on pre svoj milovaný národ vymohol, a na čom samostatnosť Veľkej Moravy zakladal, panovnícku i duchovnú samostatnosť ide Svätopluk zničiť, a preto sa rozhodol vlastizradcu potrestať. Vtrhol so svojou družinou do kniežatstva Nitrianského, aby sa zmocnil zradcu, ale vojensky chytrým Svätoplukom bol zajatý a ten poslal svojho kráľa a strýca v okovách a so strážou vojvodovi Korutánskemu Karolovi. Natoľko ho ovládla zlosť, že v osobe panovníka, zavrhol celú národnú česť a vydal ho súdu do Rezna, kde narýchlo zohnaní Bavori, Frankovia s tam „náhodne prítomnými Slovanmi“, nepriateľmi Rastislava odsúdili. A ako podobné súdy obvykle končili, vyniesli nad Slovanským kráľom výrok smrti. Nemecký cisár ho omilostil, ale dal mu vypichnúť obe oči a potom ho zatvoril do kláštora, kde zomrel. Tak skončil svoj život najušľachtilejší z Veľkomoravských panovníkov.
Svätopluk dostal za odmenu zrady po čom dychtil, z milosti cudzozemcov sa stal vládcom Veľkej Moravy. Nemci ho zanechali v zradenej a vyrabovanej zemi na zneuctenom tróne bez pokladov, bez moci a cti. Svätopluk sa stal len bábkou v rukách Nemcov a ich prvým sluhom a spreneveril sa aj úmyslom svojho strýka Rastislava vo veciach cirkevných. Diplomaticky opäť pohnal v roku 879 Metoda ctihodného apoštola Slovanov do Ríma, a to na základe žalôb nemeckého duchovenstva. Nemci nemohli stráviť zriadenie moravsko-panónskeho arcibiskupstva, ktoré ich úplne z Veľkej Moravy vytlačilo.
Utrápený Metod obhájil a vyvrátil obžaloby Nemcov a moravsko-panónske arcibiskupstvo nebolo zrušené. Len evanjelia sa museli na omši najprv čítať po latinsky až potom po slovensky. Arcibiskup Metod ťažko niesol nezhody a nemúdrosť panovníka Svätopluka, ktorý sa nevedel oduševniť veľkou myšlienkou bohoslužby v rodnom jazyku. Svätopluk nepochopil dôležitosť samostatnej hierarchie spojenej s bohoslužobným jazykom. Úbohému Metodovi mohlo krvácať srdce, že tam kde hľadal národ, našiel len hlúpu krátkozrakú luzu, hľadajúcu svoje istoty pod krídlami nemeckej ríše, ktorá spoločne s pápežským Rímom zjednoteniu Slovanov nikdy nepriali.
Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol na smrteľnej posteli za svojho nástupcu kňaza Gorazda pochádzajúceho z dnešného Slovenska. So skľúčenou mysľou vstúpil tento svätý uštvaný muž 6. apríla roku 885 na Velehrade alebo Blatnohrade /dodnes sa nenašiel jeho hrob/do hrobu. Posledný jeho vzdych bola žaloba na nerozum a nevďačnosť národa, ktorému šľachetne ale márne venoval svoju námahu a najlepšie roky svojho života. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva Wiching, ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy. Napriek jej krátkemu trvaniu, Cyrilometodská epopej zohrala v živote nášho národa veľkú sebauvedomovaciu úlohu, tým že vzbudila ducha národa mocou Božieho slova.
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog