Aj keď je Turecká republika sekulárna krajina, deväťdesiatosem percent populácie sa hlási k oddaným nasledovníkom islamskej viery. Preto nikoho neprekvapí evokatívny zvuk takzvanej „moslimskej hudby“, muezínovo volanie k veriacim. Päťkrát za deň sa nad každou moslimskou dedinou či mestom nesie zvolávanie na modlitbu. Každá mešita alebo modlitebná sieň má aspoň jeden minaret a balkón, kde si môže muezín, čiže vyvolávač, plniť svoju úlohu. Zvoláva moslimov, aby prestali so svojimi svetskými úlohami, otočili sa smerom k Mekke a modlili sa. Modlitba deklaruje, že „je iba jeden Boh a Mohamed je jeho prorok“.
Moslimovia veria, že modlitbou päťkrát za deň sa posilní a oživí ich viera v Alaha a že ich to podnieti k vyššej morálnosti. Verí sa, že toto neustále pripomínanie miesta veriaceho vo väčšom univerze čistí srdce a bráni pokušeniu k nesprávnym skutkom a konaniu zla. Vrcholom duchovného života moslima je okrem toho dodržiavanie ramadánu a to, že raz za život navštívy Mekku. Počas deviateho mesiaca údajne prorok Mohamed dostal prvé božie zjavenie. Na pamiatku toho držia moslimovia v mesiaci ramadánu osobitný pôst. Jeho zmyslom je pomocou dočasného zrieknutia sa niektorých pozemských potrieb, priblížiť sa viac k duchovnej podstate islamu.
Arabské slovo „islam“ znamená jednoducho „odovzdanie sa“ a je odvodené od slova znamenajúceho „pokoj, mier“ a život zameraný na mier, milosť a odpúšťanie. V náboženskom kontexte znamená úplné odovzdanie sa Božej vôli. „Mohamedánizmus“ je teda nesprávne označenie, pretože vyvoláva dojem, že moslimi uctievajú skôr Mohameda. „Alah“ je jedno z arabských označení Boha, ktoré používajú arabskí moslimi a kresťania. Mohamed sa narodil v Mekke okolo roku 570 n. l. Hlásal, že je iba jeden Boh a on, Mohamed, že je Boží posol. Ľudia, ktorí ho prijímajú ako takého, sa nazývajú moslimi, čo znamená „tí, čo sa odovzdávajú Bohu“. Korán je islamskou Bibliou a verí sa, že je to presný záznam slov, ktoré Boh zjavil prostredníctvom anjela Gabriela prorokovi Mohamedovi. Jeho základnou témou je vzťah medzi Bohom a jeho stvoreniami, no súčasne predstavuje návod na spravodlivú spoločnosť, správne ľudské správanie a spravodlivý ekonomický systém.
Islamský kalendár je lunárny, teda je o 11 dní kratší ako gregoriánsky. Islamský mesiac trvá 29 či 30 dní, približnú dobu, kedy nastane deviaty mesiac ramadán možno vypočítať, avšak pre stanovenie začiatku pôstneho mesiaca je nutné vidieť na oblohe kosáčik nového mesiaca. Začiatok ramadánu v roku 2012 vyšiel na obdobie od 20.júla. Turci majú namiesto júla názov mesiaca s názvom Temmuz, čo je meno zbožteného nemanželského syna kráľa Uruku so Semiramis, manželkou Nimroda. Ramadán trvá do 18.augusta 2012.
Čím sa líši ramadán od ostatných mesiacov? Pôstom. Prebieha od východu slnka do západu slnka. Počas pôstu je moslimom zakázané jesť, piť, fajčiť, mať sexuálny styk.. Prvý pokrm, ktorý moslimovia po skončení pôstu jedia, sú datle a voda / mlieko. Týmto jedlom prerušoval svoj pôst prorok Muhammad, Potom je servírované mnoho pokrmov, ktorých druhy sa líšia od oblasti. Pre krajiny Perzského zálivu je typické kura s ryžou, nesmie chýbať ovocie, sladkosti. Mnoho moslimov sa snaží dohnať jedlo, ktoré počas dňa zameškali, preto spotreba jedla je dva razy väčšia ako mimo ramadánu.
Ramadán je mesiac, počas ktorého sú moslimovia nabádaní okrem striedmosti k zlepšeniu svojho správania. Mali by sa zdržať zlej reči, nadávania, ohovárania. Je to tiež čas na urovnanie sporov a zlých vzťahov. V neposlednom rade moslimovia konajú viac modlitieb ako obvykle, či už dobrovoľné modlitby počas dňa či nočné modlitby.. Počas ramadánu by mal každý moslim prečítať celý Korán. Ten je rozdelený na rovnako dlhé časti, na každý deň je určená na čítanie jedna časť. To napomáha k ľahšiemu prečítaniu celej knihy. Od pôstu sú oslobodené tehotné a dojčiace ženy, chorí ľudia, ľudia cestujúci na dlhú vzdialenosť. Nepostia sa tiež deti do doby, než dosiahnu pubertu. Ďalej je zakázané postiť sa menštruujúcim ženám a ženám v šestonedelí. Dodržiavanie ramadánu sa líši aj od oblastí.
Nás zastihol ramadán na dovolenke v Turecku na Egejskej riviére. Tam je dodržovanie pôstu ovplyvnené množstvom turistov a stráca sa v mori sekuralizovaných vplyvov. Napriek tomu sa aspoň formálne dodržiava. Slovo formálne znamená kto ako chce. Čím ďalej smerom na juh k Iránu a Sudskej Arábii sa ramadán premieta do života ortodoxných arabov omnoho vážnejšie. My sme navštívili v prvý deň ramadánu dva minarety v meste Kusadasi a život v nich sa nijako neodlišoval od bežných dní v roku. Našli sme tam deti učiť sa Korán, dievčatá a chlapcov zvlášť, pod dozorom pedagógov. A vedľa mešity sedieť a popíjať mužov ich obľúbený horúci čaj.
Niektoré reštaurácie a podobné podniky v odľahlých miestach majú počas ramadánu upravené otváracie hodíny. Nemoslimskí turisti, ktorí počas ramadánu prichádzajú mimo turistické letoviská, sú väčšinou poučení, aby cez deň aspoň nejedli a nefajčili na verejnom priestranstve a nedráždili tak postiacich. Cez deň počas ramadánu panuje v mestách moslimského sveta relatívny pokoj, ale po západe slnka je to naopak. Na uliciach miest sú bežné oslavy, hostiny, nezriedka vrátane živej hudby a vášnivých konverzácií na rôzne témy.
Najvýznamnejším časom ramadánu je noc počas ktorej dostal prorok Mohamed zjavený Korán. Presný dátum nie je známy, je povedané, že je to jedna z nepárnych nocí na konci Ramadánu, najpravdepodobnejšie noc 27.Tammuza , čo tento rok vyšlo na 15. august. Zvláštnou pripomienkou tejto noci sú porozvešiavané rôzne lampáše na stromoch, ktoré nám Európanom pripomínajú lampióny. Po skončení ramadánu nastáva sviatok pre všetkých, ktorý úspešne prešli ramadánom, počas ktorého hodujú tri týždne. Presne opačne ako kresťania pred Veľkou nocou. Jedno však má islam s kresťanstvom spoločné. Ak chce niekto byť moslimom, musí veriť v Mojžiša, Ježiša a všetkých ostatných prorokov spomínaných v posvätných knihách a prijímať ich. Islam vlastne vždy zdôrazňuje, že nie je nič iné ako iba konečná reforma predchádzajúcich posolstiev od boha, ktoré priniesli ľuďom jeho proroci.
Pokiaľ ide o islam, viera bez činu a vyznania je slepou uličkou. Akt modlitby je jednou z piatich základných praktík alebo pilierov islamu a vyžaduje sa od všetkých veriacich moslimov. Zvolávanie k modlitbe preto zohráva dôležitú úlohu počas dňa aj života každého zbožného moslima. Druhým bodom v islame je viera bez pochybností v Alaha, jeho anjelov, jeho posvätné knihy, jeho prorokov a poslov, jeho osud bez ohľadu na to, či je zlý alebo dobrý, a napokon veriť v súdny deň. Tretím je strostlivosť o chudobných, stanovená ako desiatok odhadovaný na dve a pol percenta ročne. Ďalším pilierom je sebaočista. Každý rok v deviatom mesiaci ramadán, sa všetci spôsobilí moslimovia postia od úsvitu do súmraku a zdržiavajú sa jedla, pitia a pohlavného styku. A napokon, od telesne a finančne spôsobilých stúpencov sa očakáva, že raz v živote vykonajú púť do Mekky. Každý rok vykonajú túto cestu asi dva milióny moslimov.
Moslimovia musia rešpektovať iné náboženstvá a nijakým spôsobom nesmú škodiť niekomu, kto pokojne vyznáva svoje náboženstvo, najmä pokiaľ ide o kresťanstvo a judaizmus, keďže tieto náboženstvá pochádzajú tiež od Alaha. Násilie je to posledné, čo islam žiada . Ako sa otvorene káže v Koráne: „každý, kto zabije jedného človeka, bude súdený, akoby zabil celé ľudstvo. A každý, kto oživí jedného človeka, bude súdený, akoby oživil celé ľudstvo.“ (al-Má’ida 5-32). Terorizmus či samovražedné bombové útoky, a zabitie jedinej nevinnej osoby je v rámci islamského náboženstva úplne neprijateľné. Takže podľa vlastnej definície „pravý moslim nemôže byť teroristom a terorista nemôže byť moslimom…“
S pozdravom „História sa mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog