Prvý máj Sviatok práce

maj

V čase zväčšujúcej sa hospodárskej krízy, keď mnohí prichádzajú o prácu, si častejšie ako  inokedy uvedomujeme, že práca a zdravie sú to najdôležitejšie, čo človek potrebuje pre dôstojný život. Keď práca bojuje s kapitálom, to nemôže dobre dopadnúť. Známe okrídlené heslo z čias socializmu  „Proletári všetkých krajín spojte sa!“, lebo „mi kapitalisti sme sa už spojili“…, dostáva  nový netušený  význam a odkaz. Podľa zistení argentinských vedcov,  147 vzájomne prepojených globálnych kapitalistov,   vládne  celosvetovo ľuďom  práce.  Dnes si pripomínáme  Prvý máj rôznymi  happeningami. Pozrime sa   na prvomájové oslavy  Sviatku práce, z hradiska odkazu, který nám zanechal  a   ako sa svetovým kapitalistom  podarilo nezamestnanosťou otupiť ostrie boja medzi kapitálom a prácou.

V súčasnosti by  pripadalo nazaj divné  oslavovať sviatok práce pri myšlienke na počet nezamestnaných, ktorých je v našej republike takmer tri štvrte milióna. Krízu s trpkou príchuťou masovej nezamestnanosťou začína zažívať na vlastnej koži súčasná generácia Slovákov. Odhaduje sa , že počet nezamestnaných na Slovensku  na  vrchole krízy v roku 1933 dosiahol takmer 300 000 osôb a miera nezamestnanosti vyše 25 percent. Dnes mame 410tisic evidovanych nezamestnanych, asi 200tisic neevidovanych a v zahranici je viac ako 300tisic ľudi, ktori si na Slovensku nevedeli nájsť prácu.  Pomery su dnes zrovnateľne s obdobim bývalej prvej ČSR, v rokoch hospodarskej krizy.Vďaka Mečiarovej  divokej privatizácii, za ktorou nezaostali ani ostatní gorilí vládni politici. V panteóne slávnych megalomanov zostávajú  v  pamäti národa  najväčší z východniarov  Dzurinda a Mikloš. Posledne menovaný s prívlastkom jediný slovenský člen skupiny Bildeberg, usilujúcej  sa o naplnenie pravého významu Prvého mája Sviatku  práce.

Ale pekne po poriadku. Prečo sa vôbec začal oslavovať prvý máj jako Sviatok práce? Ako a kde  prišlo k prvým  oslavám Sviatku práce? Ak chceme pochopiť  pravý význam  tohto   sviatku , musíme sa vrátiť o vyše dvesto rokov späť k zrodu iluminátov, ktorí riadia chod sveta.  Adam Weishaupt bol jezuitmi vychovaný profesor cirkevného práva, ktorý vyučoval na univerzite v Engelstocku, pôvodom žid, ktorý odpadol od kresťanstva a prepožičal sa k luciferskému sprisahaniu. V roku 1770 profesionálni požičiavatelia peňazí z nedávno organizovaného domu Rothschildovcov ho poverili revíziou a modernizáciou veky starých protokolov sionizmu, ktoré boli od počiatku určené na to, aby Satanovej synagóge, ako ju nazval Ježiš Kristus v Zjavení 2:9, poskytli konečnú nadvládu Antikrista nad svetom, pred príchodom Božieho kráľovstva. Aby mohli luciferskú ideológiu uvaliť na svet, potom  čo zostane po finálnej sociálnej katastrofe, s použitím satanského despotizmu. Weishaupt svoju úlohu dokončil 1. mája 1776.

1. Máj, je sviatočným dňom pre všetky bývalé komunistické národy, ktorými chceli ilumináti dobiť svetovládu. Toho dňa Weishaupt dokončil svoj ​​plán, oficiálne zorganizoval Iluminátov  a oni  tento plán začali uskutočňovať. Weishauptov  plán vyžadoval zničenie všetkých existujúcich vlád a náboženstiev. Ciele sa malo dosiahnuť rozdelením más ľudí, ktorých Weishaupt nazýval „gojimov“ alebo ľudský dobytok, do opozičných táborov,  stále sa zvyšujúceho počtu politických, sociálnych, ekonomických a ďalších skupín – teda do podmienok, aké máme vo svete a teda aj  našej krajine dnes. Znepriatelené strany boli vyzbrojené a mali byť poštvané proti sebe rôznymi filozofiami, ideoĺógiami, sociálnymi revolúciami, prevratmi a vojnami, aby nakoniec postupne zničili národné vlády a náboženské inštitúcie.

Pomocou komunizmu sa mal dostať svet  presne do rovnakých podmienok, v akých sa  nachádza dnes po reštaurovaní kapitalizmu. Sviatok práce je medzinárodný robotnícky sviatok, ktorý sa od roku 1890 oslavuje 1. mája. Oslavy  zaviedla v roku 1889 II. internacionála na pamäť vypuknutia štrajku amerických robotníkov v Chicagu dňa 1. mája 1886. Dňa 1. mája 1886 prebehol pod vedením odborov celodenný štrajk, usilujúci sa o osemhodinový pracovný čas bez straty peňazí. Celkovo štrajkovalo asi 300 000 robotníkov. Prvýkrát sa Sviatok práce celoštátne v USA slávil 1. mája 1888, kedy prebiehali celý deň štrajky a demonštrácie na pamiatku dva roky starých udalostí. O rok neskôr teda v roku 1889 prijala II. internacionála na návrh francúzskych socialistov 1. máj  za oficiálny sviatok práce. Postupne sa k oslave tohto sviatku pridávali ďalšie politické prúdy, ako napríklad nacizmus (aj keď ešte roku 1922 trval Adolf Hitler na zákaze tohto „marxisticko-anarchistického výmyslu“) alebo napríklad katolícka cirkev, ktorá ho roku 1955 zasvätila sv. Jozefovi robotníkovi.

V ČSR bol hneď od jej zrodu roku 1919 slávený Sviatok práce 1. máj ako štátny Sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavením pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. V socialistických krajinách patril tento sviatok medzi najdôležitejšie, organizovali sa masové prvomájové sprievody, ktoré prechádzali mestom, často pred tribúnou s miestnymi predstaviteľmi moci. Účasť na oslavách prvého máje bola zvyčajne nepísané povinná a nadriadení a učitelia mali nariadené kontrolovať účasť svojich podriadených a žiakov. V sprievode boli zastúpené podniky, školy aj rôzne záujmové organizácie, napr.  Zväzarm či Červený kríž. Okrem peších účastníkov mestom prechádzali aj alegorické vozy.

{youtube}pYCxGYarCdw{/youtube}

Dnes pripadá veľmi divné človekovi oslavovať sviatok práce pri myšlienke na armádu nezamestnaných. Za „sociku“  sme museli  oslavovať Sviatok práce, protože  každý mal prácu a kto nechcel pracovať, bol stíhaný ako príživník. Dnešní nezamestnaní  nemajú čo oslavovať. Majú to,  čo si vyštrngali na námestiach. Slobodu pohybu, podnikania a náboženstva.  Nemusia  robiť a  nie sú preto ani stíhaní. To je základný odkaz, ktorý nám zanechal Prvý máj Sviatok práce!

S pozdravom „história sa stále mení, istá je len budúcnosť!“

Peter Balog

zdroj foto: internet

Diskusia k článku