Slanské vrchy – Bralo

Prognóza sa však nenaplnila a tak za krásneho slnečného rána sa Michalovčania spolu so Sečovskými priateľmi vydali na túru. Opustili provinčné, bývalé okresné mestečko Sečovce s cca 8300 obyvateľmi, ktoré sa v písme prvýkrát spomína v r. 1255 ako osada. Prešli obcou Malé Ozorovce doložené v písme od r. 1332, v ktorej okrem kultúrnej pamiatky neskororenesančnej drevenej zvonice z r. 1619 postavenej bez použitia jediného kovového klinca, sú netradične aj dva vedľa seba stojace kostoly.

Z dedinky sa vydali západným smerom poľnou cestou vyznačenou neprehliadnuteľnými maxi turistickými značkami až ku začiatku kalvárie, cez ktorú pokračovali ďalej.

Po zhruba štyroch kilometroch došli pod skalnú strž, domácimi zvanú Bralo, ktorá je bočným ramenom úžľabiny s pretekajúcou horskou bystrinou Milač.
Veľmi pekne upravená sakrálna lokalita s masívnymi lavicami so železným kovaním, oltárom, ba aj so spovedelnicami je známym pútnickým miestom, kde sa každého 17. dňa v mesiaci konajú pobožnosti pod holým nebom.

Obďaleč hneď pri chutnom prameni je tiež postavená kaplnka Panny Márie v životnej veľkosti na počesť jej zjavenia sa tu.

Cesta ďalej pokračuje severným smerom na východnom úpätí Slanských vrchov pekným listnatým lesom s nespočetným množstvom menších ale aj veľkých mravenísk hmýriacich sa svojimi obyvateľmi.

Prešli popod majestátnou Bogotou (856 m n. m.), minuli Kamenný potok i areál autokrosu Dubiny a už sú v obci Dargov. Spomína sa od r. 1458, no známa je z bojov o Dargovský priesmyk na prelome rokov 1944 – 45, keď krátko predtým 26. 11. 1944 ju celú okrem jedného domu, kde bol nemecký sklad zdravotného materiálu fašisti vypálili.

Pohodová necelých 10 km dlhá túra, bezvetrie, sem-tam slnko, občas mráčik a teplota okolo 25 ºC uspokojila všetkých prítomných.

 
 
Anton Hasák
Predseda KST Turista Michalovce

 

Diskusia k článku