V týchto dňoch je presne 100 rokov od spísania Zalužického memoranda, ktorým podvihorlatské obce oficiálne žiadali o pripojenie k vzniknutému Československu. Vo vtedajšej gréckokatolíckej ľudovej škole v Malých Zalužiciach 16 richtárov a vyše 600 roľníkov žiadalo pripojenie do vznikajúceho československého štátu. Vyslalo svojich zástupcov priamo za ministrom Dr. Vavrom Šrobárom do Košíc. Týmto krokom bola prejavená politická vôľa našich zemplínskych predkov, že patríme ako Slováci do jedného štátu s bratmi Čechmi, ktorým bol dokument adresovaný.
Dnes platí viac ako inokedy, že nestačí si slávne udalosti len pripomínať, ale zmysel ich odkazu aj udržiavať. A ten znie, že len prihlásením sa k svojmu pôvodu a aktívnym občianskym prístupom môžeme ovplyvňovať svoju budúcnosť. Aktívni ľudia, akými boli učiteľ Eugen Ballay a roľník Juraj Lukáč, bez ktorých by toto Zalužické memorandum nikdy nevzniklo sú našimi vzormi, pravými lokálpatriotmi, ktorí aj dýchali pre svoju rodnú obec, či svoj rodný kraj a dokázali spájať ľudí.
Preto dnes po 100 rokoch v úcte k odkazu našich predkov chceme vytvoriť spoločenstvo Zemplínskej župy ako spojenie hrdých Zemplínčanov, ktorí chcú zastaviť odchod mladých, vytvoriť príležitosti pre ochotných pomáhať tým, ktorí sú v núdzi a zabezpečiť dôstojnú starobu naším mamám a otcom. Nech nepatríme do zoznamu najmenej rozvinutých regiónov, ale spojenými silami zlepšovali sami seba i náš rodný Zemplín.
Pár dní po doručení memoranda do Košíc, vojaci Československej republiky vstúpili do Michaloviec. Na železničnej stanici ich privítal rímskokatolícky dekan Alexander Oppitz a richtár Vojtech Walkovszký v zemplínskom nárečí. Tým sa mesto aj so svojim okolím stalo pevnou súčasťou nového štátu a po ubránení sa útokom Maďarskej republiky rád aj sídlom československej Zemplínskej župy. Preto sme sa rozhodli uctiť si tento historický medzník. Pripomína nám, že slobodu a možnosť národného rozvoja sme nedostali zadarmo. Bola vykúpená za cenu mnohých obetí, čo nás zaväzuje, aby sme si to nielen vážili, ale tento dar aj chránili pre budúce generácie.
Mgr. Miroslav Sopko
poslanec NR SR
100 rokov Zalužického memoranda
Dnes 7. 1. 2019 si pripomínane presne 100 rokov od spísania tzv. Zalužického memoranda, ktorým podvihorlatské obce oficiálne žiadali o pripojenie k vzniknutému Československu. Vo vtedajšej gréckokatolíckej ľudovej škole v Malých Zalužiciach 16 richtárov a vyše 600 roľníkov žiadalo pripojenie do vznikajúceho československého štátu. Vyslalo svojich zástupcov priamo za ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska Dr. Vavrom Šrobárom do Košíc. Týmto krokom bola prejavená politická vôľa našich predkov, že patríme ako Slováci do jedného štátu s bratmi Čechmi, ktorým bol dokument adresovaný.Dnes platí viac ako inokedy, že nestačí si slávne udalosti len pripomínať, ale zmysel ich odkazu aj udržiavať. A ten znie, že len prihlásením sa k svojmu pôvodu a aktívnym občianskym prístupom môžeme ovplyvňovať svoju budúcnosť. Aktívni ľudia, akými boli učiteľ Eugen Ballay a roľník Juraj Lukáč, bez ktorých by toto memorandum nikdy nevzniklo sú našimi vzormi, pravými lokálpatriotmi, ktorí aj dýchali pre svoju rodnú obec, či svoj rodný kraj a dokázali spájať ľudí.Preto dnes po 100 rokoch v úcte k odkazu našich predkov chceme vytvoriť spoločenstvo Zemplínskej župy ako spojenie hrdých Zemplínčanov, ktorí chcú zastaviť odchod mladých, vytvoriť príležitosti pre ochotných pomáhať tým, ktorí sú v núdzi a zabezpečiť dôstojnú starobu naším mamám a otcom, a aby sme nepatrili do zoznamu najmenej rozvinutých, ale spojenými silami zlepšovali sami seba i náš rodný Zemplín.#zemplinskazupa#somzemplincan
Uverejnil používateľ Miroslav Sopko – Za vzdelávajúce sa Slovensko Pondelok 7. januára 2019