V okrajových častiach Michaloviec je asi najviac cítiť, že mesto funguje v nejakom nefunkčnom režime. V Topoľanoch, kde žijem a pracujem, častokrát v noci nejde elektrina. Cesta je v havárijnom stave už desaťročia a ďalšie desaťročie ju zrejme ani nikto neopraví. Načo… pre pás stoviek voličov sa to neoplatí. Rozvodňa elektriky prekračuje hlukom a vibráciami dovolené hodnoty. Smrad z družstva v noci je šialený. Na východe Michaloviec nik nerieši nekontrolovateľné rozrastajúcu sa rómsku osadu Angi mlyn. Bez stavebného povolenia tam neustále pribúdajú drevené chatrče. Presný počet obyvateľov nikoho netrápi. Čosi podobné sa deje na niekdajšom sídlisku Stráňany, kde na Gerberovej ulici vznikla ďalšia živelná komunita neprispôsobivých občanov, bez trvalého pobytu, bez stavebného povolenia. Takmer pred každým supermarketom stoja žobrajúce deti a vedenie mesta už ani nepredstiera, že to chce riešiť. Nechce. Celé mesto aj s technickými službami funguje v nejakom dožívajúcom režime.
Paradoxne rovnako kritická situácia je aj na Tehelnom poli, kde v štvrti nových rodinných domov sa plánuje výstavba niekoľko poschodových bytových domov na extrémne malom a stiesnenom pozemku. Stavebný úrad (za podpory mesta) sa nehanbí zmeniť pôvodný územný plán, na ktorom bolo doteraz povolené stavať výlučne súkromné obytné domy s maximálne jedným poschodím. V meste Michalovce sa nik nepýta na názor susedov. Nestávajú sa účastníkom konania… Pre pár stoviek nahnevaných voličov sa neoplatí kaziť si mimopracovnú ´´fušku´´.
Je načase povedať, že mesto Michalovce v svojich okrajových častiach nezvláda základnú starostlivosť o údržbu ciest, chodníkov a trávnikov. V niektorých častiach na tehelnom poli osvetlenie nie je namontované vôbec. Načo? Slušný občania, ktorí svoj pozemok nadobudli legálne, správajú sa slušne, nie sú prioritou.