|
Už ste sa niekedy zamysleli prečo sokol počúva svojho sokoliara? Prečo si to jednoducho nerozmyslí a neodletí preč? V tom prípade ste určite nemali chýbať v piatok 15. augusta na Nám. osloboditeľov.
Michalovským divákom sa v rámci sprievodných akcií 39. ročníka Zemplínskeho Jarmoku predstavila Sokoliarska skupina sv. Bavona. Diváci mali možnosť vidieť ako sokol, orol, či sova poslušne prelietavali z miesta na miesto. Ako vzlietli z rukavice pôvabnej sokoliarky oblečenej v dobovom kostýme a dosadli na rukavicu sokoliara. Deti sledovali vystúpenie s úžasom. Niektoré z nich našli odvahu vyskúšať si aké to je, stať sa na krátku chvíľu sokoliarom a držať dravca na rukavici.
Ako plynul čas, stále viac mi vŕtala v hlave otázka zo začiatku článku. Prečo si to ten sokol nerozmyslí? Odpoveď som dostal už o chvíľu. Sokoliari predvádzali číslo so sokolom, ktorý mal za letu chytiť korisť. Sokoliar roztočil vo vzduchu korisť a čakal na letiaceho sokola. Hneď prvý pokus sokol minul. Pripravil sa na ďalší pokus, ale opäť minul. Vtedy mu už došla trpezlivosť a jednoducho odletel. Usadil sa do tieňa pod strechou obchodného domu Šíravan. Z diaľky pozoroval márne pokusy sokoliara privolať ho. Po 10 minútach márneho volania to sokoliar vzdal a pokračoval v ďalšom programe. Ubezpečil nás, že sa sokol určite neskôr vráti. My sme si však mysleli svoje. Toho už nikto neuvidí .
Predstavenie pokračovalo vystúpením s obrovským orlom. Prelietaval z jednej strany na druhú, tesne ponad hlavy divákov. Opäť ma napadla myšlienka: „Prečo ten obrovský orol jednoducho nezosadne priamo do stredu na hlavu niekomu z divákov?“…A veru aj zosadol. Asi po piatom úspešnom prelete si obrovský orol povedal „stačilo“ a zosadol priamo na chrbát jedného z divákov. Všetci sme vypleštili oči. Samotná obeť útoku sa pre istotu neodvážila ani pípnuť. Za to však okolosediaci si zapišťali aj zaňho. Najviac ma však prekvapila reakcia samotného sokoliara. Vôbec sa netváril prekvapene. Vôbec sa neponáhľal zachraňovať biedny život. S kľudnou hlavou len dvihol rukavicu a snažil sa privolať orla späť k nemu. A až keď videl, že orol nejaví absolútne žiadny záujem vzlietnuť, prišiel k nemu a vzal si ho na rukavicu.
Čo nám z toho vyplýva? Ak by sme chceli parafrázovať Murphyho zákon: „Ak niečo môže odletieť……..tak to aj odletí. A ak niečo môže zosadnúť medzi hŕstku trasúcich sa divákov…tak to aj zosadne.“ Inak však musím povedať, že aj vďaka týmto ukážkam, kde príroda zvíťazila nad človekom, bolo toto vystúpenie jednoducho nezabudnuteľné.
napísal: L. Boka
|
