Keď v 50.rokoch prišli do dediny aktivisti, ktorí mali meniť ich obrady a zvyky, vyhnali ich z obce. Hnali ich hlavne ženy, ktoré mali doma malé deti. Vedeli totiž, že ich zavrieť nemôžu. V iných obciach šli chlapi za ten istý ,, zločin,, okamžite na niekoľko rokov do väzenia. Ako zbraň použili dlhé drevené lopaty, ktorými vsádzali chlieb do pece. Keby použili vidly, kosy, alebo sekery, tak by už policajná moc mohla tvrdo zasiahnuť.
Aj vďaka tejto náture sa v ich dedine zachovalo 500 rokov staré, rukou písané Evanjelium (dnes známe ako Baškovský evanjeliár), ktoré dnes reprezentuje Slovensko na veľkých historických výstavách.. Po celý čas neslobody bolo evanjelium dobré ukryté. Raz v miestnej cerkvi, inokedy po domoch a komorách. Nikdy sa nedostalo do nepovolaných rúk.
Evanjelium je rukou písané, rukopis vycvičený. Písala ho ruka mnícha mnoho mesiacov, možno aj rokov. Každý riadok je písaný bez interpunkcie. Bez medzier medzi slovami. Od začiatku až do konca. Začiatky evanjelií jednotlivých apoštolov sú krásne farebne iluminované, na niektorých miestach boli písmená zrejme písané zlatom.
Po nežnej revolúcii prišiel do Baškoviec nový kňaz. Miestni občania mu povedali tak, ako to mali vo zvyku po dlhé roky: ,, Otče, na korušu mame jednu starú Bibliu, ale pamiatkárom o nej nehutorce, bo i vás preloža.,, A tak sa uchovávalo tajomstvo o existencii tohto vzácneho evanjelia po dlhé roky.