MICHAL ZEMPLINTOUR 2010 – cyklomaraton

08.5.2010 sa uskutočnili cyklistické preteky pod názvom Zemplíntour 2010. Na štart 107 km etapy sa postavilo 80 pretekárov, ktorý vyštartovali o 10.00 hod z Vinného Jazera smerom na Sobrance, Ubľu a Humenné. Samotný cieľ maratónu bol hore na Pirnagovom vrchu. Od štartu sa peletón držal spolu čo dovoľovala aj dvojprúdová cesta a dostatok síl, no za Sobrancami sa už peletón rozdelil na dve časti. Pretekárov čakal ťažký úsek trate kde na 64. km na nich čakala horská prémia. V tomto ťažkom stúpaní im pomohlo osvieženie vo forme májového dažďa. Víťazom horskej prémie sa stal súťažiaci s číslom 1 Milan Rovňák z Michaloviec. Nasledovala pohodová jazda cez Sninu do Humenného no posledných 10 km s 18° stúpaním  dobre preverilo každého pretekára a poriadne roztrhalo peletón.  Ako prvý do cieľa dorazil Milan Rovňák z Michaloviec s časom 3:03:05, nasledovali ho Michal Habera z Košíc a Matúš Pribela z Partizánskeho.

Držím to v hlave už niekoľko rokov. Preteky sa tu organizovali aj v minulosti, ale potom ako zanikol michalovský klub tak to skončilo. Tá myšlienka vo mne dozrela a časom sa konečne utvorili aj vhodné okolnosti a možnosti usporiadať tento pretek. Zvýšil sa záujem miestnych ľudí o cyklistiku. Pred siedmimi rokmi sme v Michalovciach vážnejšie jazdili dvaja, dnes je nás tu dvanásť.

Nie neexistuje. Tento pretek, by mal byt zároveň aj akýmsi odrazovým mostíkom. Dúfam, že aj zásluhou tohto maratónu sa dostaneme do povedomia ľudí a hneď po pretekoch by sme chceli založiť amatérsky klub, zameraný na maratóny. Nejde nám o vrcholovú cyklistiku, ale hlavne pre ľudí, ktorí po práci majú chuť a čas ísť na tréning a počas víkendov majú voľno.

Ak mám pravdu povedať, tak na východe Slovenska skapal pes. Po roku 1999 prišlo doslova temné obdobie. Rozpadol sa cykloklub v Michalovciach, ktorý bol na vysokej úrovni. V nadväznosti na to padli aj Košice a Prešov. Pritom v Prešove zanikol klub, ktorý bol naozaj veľmi silný. Neviem pomenovať presnú príčinu prečo sa to stalo, ale to obdobie od roku 1999 do 2002 bolo naozaj temné. Mládežnícka základňa sa rozpadla.

Tento pretek nieje nič, čo by som vymyslel ja. Je to len o tom zrealizovať ho. Samotná trať sa už šla asi pred 10 rokmi ako jedna z etáp „Okolo Slovenska“. Trať je kvalitná a každého preverí. Sú tam kopce, ale aj  rovinky. Cyklista sa môže ukázať na každej časti trate.

Bolo by najkrajšie zorganizovať to niekedy v lete, ale od júna na Zemplínskej šírave začína letná sezóna.   Na cestách je viac aut ako v máji a z hľadiska vyššej bezpečnosti, sme sa radšej   rozhodli pre máj.  V máji všetko dookola kvitne, všetko sa zelenie a okolie Vihorlatských vrchov je nádherné. Ideme popri Zemplínskej šírave a okolo Vihorlatských vrchov, cez Ubľu, Sninu a Humenné a späť na Vinné jazero. Samotný cieľ maratónu je hore na Pirnagovom vrchu.

Posledných 10 km je veľmi náročných no spravodlivých. Záver preverí každého. Niekto povie, že 107 km je málo, že to ani nieje maratón. Ja som si to prešiel tohto roku 4 krát a  posledných 10 km sa ide viac ako polhodinu. Je tam 18 percentné stúpanie.  Vrchári sa  tešia, rovinkári naopak. Celá trať však má veľa pasáží, kde si každý môže vybudovať dostatočný náskok, aby z toho ťažil v závere.

Áno bolo to dvakrát toľko prace. Musím sa však priznať,  že som to nevybavoval ja, ale pomohol mi s tým môj kolega, spoluorganizátor, ktorý vypracoval celú dokumentáciu. Ja osobne som si myslel, že to bude podstatne jednoduchšie. Našťastie mi s týmto veľmi pomohol.

Jedna veľká nevýhoda je, že je to ľavotočivý okruh. Všetky maratóny sa väčšinou robia ako pravotočivé. Z jednoduchého dôvodu, aby sa pri prechádzaní cez križovatku neprechádzalo do vzdialenejšieho pruhu. Netreba tak dávať prednosť z dvoch strán.  Prvá myšlienka bola ísť z Michaloviec cez Humenné a celú túto trať prejsť opačným smerom ako pravotočivý okruh. V Humennom však spravili obchvat takým spôsobom, ktorý túto možnosť vylúčil.  Alternatívu, ktorú sme vybrali je asi tou najlepšou, aj čo sa týka bezpečnosti, aj kvality asfaltových ciest.

Všetci nastupujú na trať s tým, že musia dodržiavať pravidlá cestnej premávky, všetci pretekajú na vlastnú zodpovednosť a zodpovedajú za škody sebou spôsobené. Každý by si mal na tento deň  uzavrieť individuálne poistenie.  Urobíme ako organizátori, čo bude v našich silách, aby sme eliminovali možné problémy. Žiaden pretek sa však nedá zabezpečiť úplne na 100%.

Môže sa zúčastniť v podstate každý kto ma bicykel a myslí si, že na to fyzicky má. Trať je dosť dlhá a náročná, tak treba triezvo zhodnotiť svoje sily. Máme zabezpečené zberacie vozidlo. To znamená, ak by to niekto zabalil niekde na trati a s defektom, alebo v kŕčoch by sa nevedel vrátiť späť, tak si ho tam vyzdvihneme. Ak by niekto nevládal, alebo by mu prišlo zle, tak ho jednoducho naložíme. Nemusí sa báť, že ostatne niekde na trati sám a opustený.

Štartuje sa za každého počasia. Ja dúfam, že zlé počasie nebude, môže to veľa účastníkov od štartu odradiť. Ale sú tak isto aj súťažiaci, ktorí sa doslova vyžívajú v zlom počasí. Každé počasie a daná situácia na trati má niečo do seba. Jednoducho je to ten adrenalín počas pretekov, ktorý nás ťahá k tomuto športu. Je to o spomienkach o zážitkoch.