Hippokratova prísaha, pomenovaná podľa gréckeho lekára zakladateľa modernej medicíny, je prvý súbor etických pravidiel pre konanie lekára. Na jej text, prisahajú lekári dodnes, protože sa považuje sa za prvú podstatnú formuláciu lekárskej etiky. Jej posledná veta znie ako výsmech, „Ak sa svojho sľubu zrieknem, či ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania“ Spondeo ac policeor! Len tak naoko prisahám. Naoko ako naše zdravotníctvo…ako my…? Vo svetle dnešných udalostí v našom zdravotníctve dostala Hippokratova prísaha od našich lekárov riadne na frak!
Hippokratova prísaha v pôvodnom znení:
„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskalupovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať.
Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe, aj na prednáškach, aj na celej vede. Nikomu však inému.
Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.
Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nedám nikdy na to podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.
Svoj život a svoje umenie budem vždy chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny.
Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore.
Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia, alebo hocijakého ublíženia.
Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami, či s mužmi, či so slobodnými, či s otrokmi.
Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.
Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia.
Ak ju však poruším, či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“
Dnešná verzia prísahy:
Sľubujem v mene ľudskosti, humanizmu a lásky k blížnemu svojmu a dovolávam sa svedectva všetkých, s ktorými sa vo svojej praxi stretnem, že budem tento lekársky sľub dodržiavať.
Všetkých svojich učiteľov, ktorí mi úprimne odovzdajú svoje znalosti si budem vážiť ako svojich rodičov a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som ich mohol dôstojne nasledovať. Ak sa aj ja stanem učiteľom, odovzdám svoje umenie len tým, ktorí sa zaviažu k dodržiavaniu tohto sľubu s predsavzatím ho naozaj a vážne dodržiavať.
Spôsob môjho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia k úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred krivdou a bezprávím.
Neprepožičiam svoj stav k eutanázií, ale vynasnažím sa svojou starostlivosťou o chorých tak, aby nemali dôvod pomyslieť na ukončenie svojho života.
Zdržím sa konania a podpory činov, ktoré nie sú v súlade s týmto sľubom, a podľa svojho vedomia a svedomia konania, ktoré by viedlo k strate života nenarodeného dieťaťa.
Svoj život a lekársky stav budem viesť v čistote a tak, aby som nijako neznižoval dôstojnosť lekárskeho poslania.
Ak moje vedomosti nebudú stačiť na liečenie chorého, odovzdám ho do rúk kolegom schopným to urobiť tak, aby to bolo na jeho úžitok.
Nech budem liečiť kohokoľvek, nebudem robiť rozdiely podľa farby pleti, náboženstva či spoločenského postavenia a vyhnem sa akéhokoľvek konania, ktoré by ma uvrhlo do podozrenia z bezprávia či ublíženia.
Zrieknem sa konania, ktoré by sa mohlo stať dôvodom na moje vydieranie spôsobom, ktoré by mohlo viesť k poškodeniu práv pacientov.
Zaväzujem sa dodržiavať lekárske tajomstvo vrátane tajomstva, ktoré sa dozviem o súkromí ľudí pri hľadaní diagnózy. Lekársku diagnózu s identifikáciou osoby odovzdám len lekárovi, ktorý ju bude bezvýhradne potrebovať k ďalšiemu liečeniu a k úžitku chorého.
Na vedomie beriem a vyslovujem presvedčenie, že ak tento sľub budem po celý život dodržiavať, stanem sa lekárom i človekom šťastným, čo bude k úžitku mne i ostatným.
Ak sa svojho sľubu zrieknem, či ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania.
Pripoj sa k nám na FaceBooku a buď vždy v obraze!