Pri rannom behu sa Mikuláš náhle potkol a spadol. Ukázalo sa, že to bola porážka. A pretože podľa hesla „Zdravie nie je biznis“ nemala blízka nemocnica dostatok personálu, tak zomrel. Onedlho stál pred nebeskou bránou a Svätý Peter ho privítal: „Vítaj na Nebesiach, ale skôr, než sa tu usadíš, tak sa zdá, že tu máme malý problém. Málokedy tu máme slušných demokratov a tak si nie sme tak úplne istí, čo s nimi.“
– „To nie je žiadny problém, jednoducho ma pustite ďalej, som dobrý kresťan, som veriaci.“
– „Rád by som ťa pustil ďalej, ale mám pokyny priamo od Boha.“
Hovorí, že pre zavedenie novej politiky demokratického ŠTÁTU musíš stráviť jeden deň v Pekle a jeden deň v Nebi. A potom si sám vyberieš, kde chceš stráviť Večnosť.
– „Ale ja už som rozhodnutý. Chcem do Neba!“
Svätý Peter odviedol Mikiho k výťahu a zišli dolu do pekla. Brána Pekla sa otvorila a Miki se ocitol na krásnej zelenej lúke. Pripadal si tam ako v Raji. Zelená tráva, slnko svieti, ale nie je príliš teplo. Vanie mierny vlahý vetrík. Všade sú malé krčmy s pivom, párkami a údenými kolenami, tienené šumiacimi stromami. Všade postávajú slávni demokrati, sám De Gaule ho víta. Pod gaštanom diskutuje Havel s Goldom Mayerovou a americkým prezidentom. Všetci sa voľne prechádzajú, hrajú kolky a futbal. Na obed si dávajú bifteky, grilované prasiatka, šampanské a plzeň. Sám diabol priniesol Mikulášovi pohár oroseného piva a rezeň.
– „Daj si jedno, Miki!“ „Nie, sľúbil som, že už nebudem piť a budem štíhly“, odmieta Mikuláš.
– „Toto je peklo, synak. Tu môžeš jesť a piť čo chceš a neuškodí ti to, skôr prospeje.“
Miki si teda dá a zistí, že sa mu diabol páči, že je to fajn chlapík, ktorý vie rozprávať korenené vtipy a vyvádzať s ostatnými kanadské žartíky. Jednoducho presne to, čo majú demokrati radi. Všetci si skvelo užívajú a skôr než si to Miki uvedomí, deň sa skončí. Všetci sa s ním búrlivo lúčia a mávajú mu, keď nastupuje do výťahu. Keď se dvere výťahu znovu otvoria, je zase pri bráne Raja a svätý Peter naňho čaká.
– „Tak a teraz je čas na návštevu Raja“, a otvára mu bránu. A ďalších 24 hodín je Miki donútený tráviť čas s partiou čestných, vychovaných ľudí, ktorí majú radi spoločnosť, ale hovoria o iných veciach než o jedle, o peniazoch, a chovajú sa k sebe slušne a úctivo. Žiadne hrubé vtipy alebo kanadské žartíky. Nie sú tam ani žiadne krčmičky a aj keď je jedlo dobré, biftek a údené kolienko to nie sú. A všetci sú chudí. Niet tam nikoho, koho by poznal. A naviac sa k nemu nikto nechová ako k dôležitej osobe.
– „No toto, na niečo takéto ma Fígeľ so Sulíkom nepripravili. Ani Bugár s Miklošom sa o tomto nezmienili,“ hovorí si Miki. Deň sa skončil a svätý Peter sa vrátil.
– „Tak, strávil si deň v Pekle a deň v Nebi. Teraz si vyber, kde stráviš Večnosť.“ Ale Miki dlho nepremýšľa a rozhodne sa hneď:
– „Nikdy som si nemyslel, že toto poviem – vieš Nebo bolo krásne, a tak… ale ja si naozaj myslím, že patrím k priateľom do Pekla.“
Tak ho Peter odvedie k výťahu a on schádza stále dolu až do Pekla. Dvere výťahu sa otvárajú a ocitne sa uprostred pustatiny pokrytej odpadkami a toxickým odpadom. Vyzerá ako púšť, ale je to ešte horšie. Asi ako bane v okolí Prievidze. Je vydesený, keď vidí svojich priateľov, oblečených v zdrapoch, ako prikovaní k reťaziam zbierajú do plastových vriec odpadky pri ceste. Stenajú a vzdychajú od bolesti, tváre a ruky majú čierne od špiny. Diabol pristúpi k Mikulášovi, objíme ho okolo ramien. Ten se otrasie a hovorí:
– „Tomuto nerozumiem, bol som tu včera, všade slniečko, trávička zelená, pivo tieklo prúdom. Stále sme sa flákali a bolo to skvelé. A teraz je tu pustatina, všade iba neporiadok a všetci vyzerajú biedne.“ Diabol sa na neho pozrie, prefíkane sa usmeje a povie:
– „No, zlatý môj, včera to bola volebná kampaň, dnes si si nás už zvolil!“
- Tento výborný vtip nám došiel do redakcie od neznámeho čítateľa.