Minule som potreboval poroznášať v Lastomíri moje noviny Michal. Tak som zavolal Stanovi, ktorý ich tam roznáša. -Servus Stano môžem Ti doniesť noviny na roznos?
– Kľudne! Ozval sa akýsi čudný hlas z druhého konca linky. – Dobre, Stano, za dvadsať minút som u teba! – Tak to dosť pochybujem… Ozval sa rehot z telefónu. – Som v Bratislave… Chvíľu som rozmýšlal, či mi niečo neuniklo a nezmohol som sa na nič iba na trápnu otázku. – A čo tam robíš? Spýtal som sa stále nechápavo. – No ja tu bývam. Dostal som rovnako nechápavú odpoveď. Až po minúte mi zaplo, ospravedlnil som sa a zložil telefón…
Asi o pol roka neskôr volám ďalšiemu Stanovi…– Počuj Stano, máš ešte ten dlhý rebrík? – Asi mám. Ozvalo sa mi z telefónu. – Tak mi ho chytro požičaj! Montujeme reklamu! – Marek zas si ma s niekym poplietol. Ozval sa mi pobavený známy hlas. – Voláš sa predsa Stano? Spýtal som sa nechápavo. – Volám! Odpovedal záhadný hlas… – A máš taký dlhý skladací rebrík? – To teda mám. Cítil som, že ten hlas mi to vôbec nechce uľahčiť. Až po hodnej chvíli mi došlo, že je to bratov dávny spoluhráč z basketbalu, s ktorým dlhé roky zohrievali lavičku michalovskej juniorky. Neostávalo mi nič iné, než sa ospravedlniť a sľúbiť, že sa nič podobné už naozaj nikdy opakovať nebude!
Mesiac nato som kontroloval roznos pošty v Pozdišovciach, tak som zavolal ďalšiemu Stanovi… – Servus Stano, ako ide život? Začal som zdvorilostne. – Celkom to ide… Rovnako zdvorilo sa mi ozvalo z mobilu… Nasledujúcich desať minút sme ohovárali spoločných známych, ktorý ktorú nechal a podobne. Už keď sme boli pletkami dostatočne zhnusení som si spomenul prečo volám…– Počuj a Michala si dostal do schránky? – Ty roznášaš noviny už aj sem? Ozval sa mi hlas plný obdivu a uznania. Cítil som sa konečne niekym docenený. – Ale mne zatiaľ nič nedošlo, ale aj tak Marek , že si to s tým Michalom dosiahol až do Blavy, tak klobúk dole… Opäť nastalo už známe trápne ticho, pocit uznania sa zmenil na pocit hanby a potupy…
Napriek týmto trapasom som nepoučitelný a so železnou pravidelnosťou pýtam od chudáka Stana naďalej, aby mi mi nainštaloval anténu, alebo požičial dodávku a podobné nezmysly. On si už ten náš folklór celkom vychutnáva.
- Tento článok vyšiel v reklamných novinách Michal, v roku 2007.