Vidieť zrúcané pamätníky mesta Efez je veľkým zážitkom. Efez v dobe svojho najväčšieho rozkvetu v 1. storočí n.l. bol správnym mestom Malej Ázie a svojou veľkosťou bol po Ríme a Alexandrii, tretím najväčším mestom s vyše 500 000 obyvateľmi. Hoci z jeho slávnej histórie archeológovia odkryli len centrum mesta s ulicami a námestiami, slávnou knižnicou, trhoviskami, kúpeľmi, fontánami a sochami mocných, spoločne s dvomi odeónmi ako prezývali divadlá.
Väčší z nich pojal až 25 000 divákov. Odkryté pozostatky mesta nám umožnia precítiť ako žili ľudia tej doby. Mali tie isté pocity, trpeli tými istými neresťami ako my. Napríklad v miestnych kúpeľoch sa mohli liečiť len zdraví a solventní klienti. Verejné WC mali dômyselný spôsob splachovania vodou, ktorá pretekala pod nimi a bola aromatizovaná. Na mramorových doskách s otvormi vedľa seba si muži radi posedeli aj dlhšie jako bolo nutné a dohovárali si obchody alebo len tak sa rozprávali.
K životu bohatých efezanov patrilo predovšetkým čítanie a vzdelávanie sa v Celziovej knižnici, druhej najväčšej po alexandrijskej. Pre nich tiež slúžil podzemný tunel, ktorým mohli prejsť popod námestie do náprotivného nevestinca, kde bolo postarané o ich telesné potreby. Vedľa odeónu boli divadelné školy, ktoré pripravovali drámy podľa určených pravidiel. Dostať sa na divadelné predstavenie nebola ľahká záležitosť. Bohatí mali permanentky a kto sa dostal mimo nich mal šťastie. Na javisku s prepadliskom mohol divák vidieť hercov spadnúť do pekla, alebo pomocou dômyselných katapultov vyletieť do neba. Jedno divadelné predstavenie mohlo trvať aj 8 hodín, lebo pozostávalo z viacerých drám. O osvieženie a zábavu divákom slúžili sály s občerstvením a hudobnou produkciou.
Na mieste dnešnej ruiny slávneho chrámu Artemis /bohyne lovu/, stáli pred ňou svätyne zasvätené bohyni Kybele /Anatolskej bohyni plodnosti/. Chrámy boli deväťkrát zničené a znovu postavené. Predposledný z chrámov bol po celej Anatólii, Grécku a priľahlých oblastiach známy svojou veľkosťou a nádherou. Na jeho výzdobe sa podieľali najprednejší architekti a umelci tej doby až sa stal siedmym z divov sveta.. Chrám roku 356 pred n.l zapálil istý Hérostratos, ktorý sa takto chcel zapísať do dejín. Deviaty chrám stál na základochpredchádzajúceho, mal rovnakú veľkosť, ale bol väčší o trinásťtupňovéschodisko, ktoré sa k chrámu zbiehali zo všetkých strán.
Dnes môžeme vidieť zrekoštruovaný chrám bohyne Artemis v Britskom múzeu v Londýne. Anglickí archeológovia nechali na mieste posledného chrámu len jeden poskladaný stĺp. Na prelome tisícročí daný narodením Krista, podliehal Efez správe Pergamského kráľovstva, a bývalí potomkovia babylonských kňazov určili tu miesto uctievania Diane efezskej. Kvôli nej sa dav rozhnevaných kovotepcov sošky Diany efezskej , ktorí nechceli prísť o obživu, zišiel v 25 000 divadle a 2 hodiny vykrikoval „Veľká je Diana efezská!“ Prečo? Lebo v meste kázal apoštol Pavol, ktorý odvrátil od modlárstva k uctievaniu pravého Boha mnohých efezanov. Apoštola ochránil správca ale dal ho do väzenia v miestnej pevnosti.
Napriek uvedenému incidentu, Efez sa stal pre kresťanov rovnako dôležitý ako Rím, Korint, či Jeruzalem. V roku 96 až 100 sa do Efezu vrátil apoštol Ján z ostrova Patmos , aby v jeho blízkosti možno v dome kde dožila svoj život Panna Mária, napísal svoje nádherné evangelium o láske boha k ľudstvu a svoje tri listy, ktoré oslavovali presné poznanie Boha a věrnost pravde v ktorú uverili kresťania.
Dnes je možné vzhliadnuť dom Panny Márie s ktorou Ján prišiel prvýkrát do Efezu okolo roku 55 pretože tu existovala silná komunita kresťanov, ktorú založil svojim kázaním o Božom kráľovstve apoštol Pavol. Ján chcel naplniť bezo zvyšku poverenie Ježiša, aby sa postaral o jeho zostarnutú matku ako jej syn až do jej smrti. Na mieste domu kde dožila táto najšťastnejšia žena svoj pozemský život, bol neskôr v 9. storočí postavený kostol venovaný Panne Márii. Posvätnémiesto posledného skonu Panny Márie , sa nachádza asi 9 km od centra mesta Efez na úpäti hory Panaya Capulu. Nelíši sa od iných pútnických miest, kde človek môže byť uzdravený púhym dotykom sošky Panny Márie, alebo napitím sa z vody, ktorá vyteká zo studne. Pre istotu, môžu veriaci napísať svoje prosby na papierik a zastrčiť ho do múru…
Po zániku Pergamského kráľovstva prevzali duchovné dedictvo uctievania bohýň Efezu Rimania. V meste ktorého začiatok siaha až do roku 1500 . p.n.l. boli teda uctievané počas jeho existencie bohyne tej istej podstaty, len s inými menami. Od egyptskej bohyne Isis, cez Kybelle, Artemiss, po Diana efezskú. A naposledy bola k panteónu bohýň pripojená zrejme nie náhodou aj Panna Mária. Jako? Tým že ju v Efeze v roku 431, rímsky biskupi vyhlásili za Bohorodičku…
Efez sa nachádza v Turecku a dostanete sa do neho z mestečka Kusadasi, od ktorého je Efez vzdialený 20 km , alebo z Izmiru, od ktorého je Efez vzdialený 55 km. Dnes je Efez súčasťou k mesta Selčuk. Efez sa podarilo archeológom vykopať v plnej kráse len vďaka tomu, že rieka ktorá ním tiekla zaniesla bahnom a odrezala od mora, čím stratil Efez, na význame ako obchodné a kultúrne centrum Malej Ázie.
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
{yoogallery src=[/images/obr2/ostatne/vlado/efez] thumb=[polaroid] width=[130] height=[100] title=[Efez]}