Nenáročným skoro nebadaným stúpaním popri fotovoltaickej elektrárni po čerstvo opadanom rôznofarebnom lístí a sem tam aj po ešte zrána primrznutom marase došli neďaleko kóty Dielnica (201 m n. m.) na Pozdišovskom chrbáte k vzácnej malej „Východoslovenskej mohyle“, kde im o nálezisku pútavo, čo to porozprával pán Dančišin. Napríklad, že mohyla je umelo navŕšený násyp z hliny, poprípade kameňa, ktorý prekrýva jeden alebo viac hrobov s priemerom 5 až 20 m a výškou 60 až 80 cm. V týchto hroboch zvykol byť uložený rôzny inventár u žien napríklad drobné predmety, dvojité ihlice, náramky, závesky z bronzu, jantár, či sklo, u mužov väčšinou zbrane (dýky, meče, sekery). Necelé 2 km hrebeňovkou po „verchovej drahe“ a sú pri najvyššom bode túry Kolovej hore (229 m n. m.), kde chvíľku postáli ako aj obďaleč pri už len základoch vyhorevšej chaty Vlk. Ďalšie circa 2km s občasnými výhľadmi raz na jednu, raz na druhú stranu do dolín zahalených pretrvávajúcim inverzným oparom a sú pri ceste I. triedy č. 18 vedúcej cez „Ridky verch“ zo Strážskeho do Vranova. Obrátka v putovaní a oblúkom po „spodnej ceste“, kde v lesnom poraste naďabili na staršie pozostatky komunálneho odpadu prichádzajú k strelnici nad Pustým Čemerným. Tu na praskajúcom ohníčku si bolo možné poopekať, kto čo mal. Záver cca 10 km prechádzky pri bezoblačnej oblohe, bezvetrí a ideálnej jesennej teplote okolo 6 ºC bol tam, kde sa začala a kde už organizátori na každého čakali s vynikajúcim guľášom.
Punc začínajúcej obľúbenosti ľahkej predzimnej prechádzky dala nielen účasť okolo 100 putujúcich zo všetkých v okrese pôsobiacich Klubov slovenských turistov ale aj prítomnosť ich najvyšších predstaviteľov nevynímajúc ani početné zastúpenie domorodcov z usporiadajúcej obce Pusté Čemerné.
Anton Hasák
predseda KST Turista Michalovce
