Náš bežný človek ani nemá predstavu ako vďaka cykloturistike prekvitá cestovný ruch v Taliansku, či v Rakúsku. Na juhu Francúzska, kde si líšky dávajú dobrú noc, existuje jedna z najstarších pútnických ciest do španielského Santiaga de Compostela. Pútnik (rozumej turista) tú cestu musí absolvovať pešo. Ale domáci Vám prepáčia aj ak ste na bicykli, veď hlavne, že ste tam… A o to práve ide, aby úplne cudzí ľudia sa najedli na bohom zabudnutom mieste a nechali svoje peniaze zarobené v centrách na periférii.
No nevýslovnou hanbou našich miest sú čierne skládky. Pri potoku namiesto turistickej tabule o potôčiku, ktorý vyviera z neďalekého kopca a ťahá sa až hento do susedného funduša, vás víta len obrovská kopa plastových fliaš. Bohužiaľ 90% starostov to má na háku. Namiesto toho, aby spojili jednu stranu jarka s druhým brehom peknou drevenou lávkou, sedia v kreslách na úradoch. Ani ich nenapadne spojiť jednu obec druhou, peknou cestičkou. Áno viem, dnes na to potrebuješ desať pečiatok a jedenásť povolení. No mnohí sa o to ani nepokúsia! Najsmutnejšie je, že ten bordel a špina nikomu neprekáža. Skrátka nemáme to v mentálnej výbave.
Malokedy uvidíte v naších dedinách niečo nové sadiť. Omnoho skôr narazite ako sa rúbu storočné stromy pre blaho dediny. Aspoň nebude treba zbierať po ních listy, pochvaľujú si dedinčania. Vo Švajčiarsku, v úplnom zapadákove, jeden gazda si pred mnohými rokmi povedal, že už nevládze kosiť svoju lúku. Vyprovokoval susedov v krčme k stávke, ktorý z nich mu skosí polovicú lúky rýchlejšie. Odvtedy je v dedine z tejto nevinnej stávky najdôležitejšia udalosť roka. Z celého Švajčiarska sa zhrnú profesionálni kosci, aby skosili časť tej spomínanej lúky. Ženy súťažia v hrabaní sena. Celý deň vyhráva muzika… Tradičná zabíjačka patrí k tomu dňu… Krčmy a penzióny dolu v dedine praskajú vo švíkoch…
A toto presne nám chýba… chuť niečo urobiť… Bojím sa, že už je neskoro. Zemplinský vidiek vymiera. V dedinách ostanú len starostovia so svojimi kanceláriami…
Sú v nich zalezení ako slimáci v ulite!
