Keď som bol malý chlapec a boli voľby, celé mesto sa slávnostne vyobliekalo a išlo povinne voliť. Závidel som tým dospelákom, že si môžu slobodne vybrať! Keby ja som mohol si tak vybrať prsnatú súdružku učiteľku z druhej B! Pre nás deti, boli voľby zahalené rúškom tajomstva. Nikto pred voľbami nenadával, žiadne plagáty, žiadna kampaň… rodičia o tom slávnostnom okamihu vôbec nechceli hovoriť… No raz sa predsa len preriekli…
Marek mi vždy zvolíme toho, kto vyhrá! Povedali mi zo smiechom. Tak, teraz som už tým voľbám nerozumel vôbec. Buď mám takých chytrých rodičov voličov, že vedia predpovedať voľby, alebo majú sakramentské šťastie! Vždy ste zvolili toho, kto nakoniec vyhral a následne sa stará o Československú socialistickú republiku? Neveriacky som pozeral na
rodičov, či sa im oplatí veriť…
rodičov, či sa im oplatí veriť…
Vždy Marečku, zakaždým výhra ten., koho zakružkújeme… s veľmi divným povzdychom mi odvetila mama…
Tak to musíte mať strašnú radosť! No nie? S nadšením som zhíkol. Rodičia však až tak šťastne nevyzerali… Pozreli jeden na druhého a s ľútosťou na mňa…
Až po rokoch som pochopil, že si vyberali, krúžkovali len z jednej jedinej možnosti… Voliť sa chodilo nie z nadšením, ale povinne. Mama pri svojích prvých voľbách urobila poriadný trapas… Išla listok strčiť do obálky za volebnú plachtu, tak ako to videla vo všetkých filmoch, ako sa to dnes bežne robí… veď predsa na to tam tá plachta je! Hneď, len čo tam vošla predseda volebnej komisie a starosta dediny priskočili v panike k nej.
Eriko, co tam preboha chceš? Zvrieskol starosta… bál sa, že by mama možno niečo vulgárne dopísala, roztrhala lístok, alebo nedajbože vhodila prázdnu obálku! To by bolo vysvetľovania na okrese… Mama, než si uvedomila za pazuchu ju držal z jednej strany starosta z druhej komančský náčelník. Chudinka začala čítať volebný lístok…
Eriko ,co tam toho teľo čitaš? Škrtni, vlož do obalky, metni do urny a padaj het! Takýto volebný šok zažila moja mama, čerstvá osemnácka, plná naivných životných ideálov. Ja som bol donedávna hrdý na to, že takéto poníženie som nikdy nemusel zažiť. Dnes si však vyberám len medzi väčším a ešte väčším zlom. Mám na výber medzi šikovným zlodejom a zlodejom babrákom. Medzi Bratislavčanom a pre zmenu tiež Bratislavčanom. Medzi sociálne cítiacim politikom, čo mi dvihol dane o pár % a ešte väčším socialným politikom, čo mi dvihá dane neustále! Mám na výber medzi klamárom a klamárom, ktorý aj verí tomu, čo klame. Výberám medzi extrémistom a tiež extrémistom.
Jednoducho radosť voliť!