Viniansky hrad dal cisár zbúrať. Odvtedy je ruinou

Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16. storočia hrad opravili a opevnili. V roku 1594 ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17. stor. opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18. stor. pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.

{youtube}XQhsVW2iDuM{/youtube}

Hrad doteraz obklopuje sústava mohutných valov a zo strany od Michaloviec je zarastený len kríkmi – čo poukazuje na pôvodne holý hradný vrch, ktorý dnes volá po prerezaní a vyčistení areálu. V súčasnej dobe na hrade Vinné pôsobí občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré sa snaží o obnovu hradu.

Nejasný vznik hradu

O vzniku hradu sa dochovalo len veľmi málo informácií. Pravdepodobne bol postavený v 13. storočí po tatárskom vpáde spolu s hradmi v Brekove, Jasenove a Michalovciach na ochranu poľskej cesty. Prvá zmienka pochádza z roku 1312, ktorá vraví o tom, že synovia nebohého palatína Omodeja napadli majetky šľachticov z Michaloviec a poškodili im bližšie nepomenovaný hrad. Pravdepodobne išlo o Viniansky hrad. Písomná zmienka, kde sa Viniansky hrad spomína priamo, je až z roku 1330. Podľa tejto listiny si jedna vetva rodu michalovských šľachticov rozdelila majetky panstva i s hradom (castrum Nagmyhal – Veľké Michalovce). V ďalšom období sa v písomnostiach zo 14. – 16. storočia vyskytuje hrad pod názvom michalovského panstva.

Delenie majetku

Delenie michalovského panstva v roku 1330 vyvolalo nespokojnosť druhej strany. Nasledovalo ďalšie delenie. V roku 1335 si synovia michalovských šľachticov Ondreja a Jaka II. rozdelili západnú časť majetkov s pevnosťou pri Vinnom na dve polovice. Vďaka tomuto deleniu sa dozvedáme o výzore hradu. Bola vyhotovená listina obsahujúca jeho krátky opis: hrad mal dve hranolové veže, palác, bránu, kaplnku sv. Margity a jeden dom. Neskôr (1449) sa spomína ešte jeden dom, žalár a tretia štvorpodlažná veža s pivnicou. Postupné delenie viedlo k zmenšovaniu majetku jednotlivých michalovských šľachticov a tým k oslabovaniu ich moci. Do popredia sa dostala vetva usadená v Starom (rod Stárayovcov), ktorá získala aj michalovské panstvo vrátane hradu.

Viaceré poškodenia hradu

Počas bojov uhorského kráľa Mateja s poľským panovníkom Kazimírom IV. bol v roku 1466 Viniansky hrad ťažko poškodený. Na opravu čakal skoro pol storočia. Vtedajší majiteľ, rod Stárayovcov, začal s opravou až koncom 15. storočia, pričom nevenoval pozornosť zlepšeniu obrany hradu. To sa mu stalo viackrát osudným koncom 16. a v priebehu 17. storočia. V tomto období sa začali vyostrovať vzťahy medzi panovníkom a šľachtou, ktoré neskôr vyústili do stavovských povstaní. V roku 1594 ho zničili cisárske vojská. Stárayovci ho síce obnovili ale bez posilnenia obranného systému, čo uľahčilo jeho dobytie počas stavovských povstaní. V roku 1623 Gabrielom Bethlenom a v roku 1644 Jurajom Rákoczim.

Zánik hradu

Po skončení stavovských povstaní hrad postupne dosluhoval. V druhej polovici 17. storočia sa Stárayovci presťahovali do kaštieľov, ktoré si nechali postaviť v neďalekom Vinnom a v Michalovciach. Začiatkom 18. storočia bol na základe cisárskeho rozkazu hrad pri likvidovaní protihabsburských povstaní zbúraný. Odvtedy je ruinou.

zdroj: slovenskehrady