Maťo Babják, jeden z najlepších ľudí, akých som poznal, dostal infarkt. Jeho manželka zavolala záchranku. No keďže bol horúci deň, obe sanitky určené na michalovský okres boli na výjazdoch! Až po dlhých 23 minútach došla sanitka z ďalekých Sobraniec! Elektrošok pomohol! Srdce naskočilo …no mozog neokysličený pol hodinu, už bol definitívne poškodený. Po dvoch dňoch v kóme zomrel človek, čo celý život tvrdo pracoval…
Platil tomuto štátu a mestu Michalovce dane… sociálne a zdravotné odvody z ťažko vydretých peňazí, ktoré si ako každý živnostník musel odpracovať! Nespomínam si na chorobu, žeby niekedy bol na „peénke“. Nikdy nič od tohoto smiešneho štátu nepotreboval a nežiadal, každému vždy pomohol…
Na daniach a odvodoch za svoj život odviedol možno až stotisíc eur. Nikdy nenadával, nelamentoval ako ja, všetko načas štátu a mestu platil… A v rozhodujúcom okamžiku svojho života, keď jeden jediný krát potreboval rýchlu zdravotnícku pomoc, Slovensko ale aj Michalovce mu pľuvlo do tváre! Ako je možné, že na spádovú oblasť stotisíc ľudí, má michalovský okres iba dve profesionálne autá rýchlej prvej pomoci? Dve záchranky na stotisíc ľudí!
Ten pomer sa mi zdá tak neuveriteľný, že nie som schopný ho pochopiť! Tak ja ako debil v aute už mám asi piatu lekárničku, lebo štát si chce nabaliť vrecká na nás občanoch ešte aj na takých nezmysloch, ako farba lekárničky, vek lekárničky… všetko vraj pre dobro pacienta… no všetkých päť lekárničiek mi bude nanič, ak v osudný okamžik nepríde sanitka načas!
Dvadsať rokov v Michalovciach nevieme dokončiť nemocnicu. Príde nová vláda, staviame nemocnicu… odíde, nestaviame… ďalšia vláda… búrame! Máme spústu poslancov v mestskom parlamente, ktorí sú zároveň aj doktormi. Prečo tam sedia, ak nevedia pretlačiť napríklad dostatočný počet aut rýchlej pomoci pre ľudí, ktorých by mali zastupovať?
Necítia zodpovednosť za ľudí, ktorí ešte mohli žiť?
