– Marek ja tu u Vás v Michalovciach vidím jedinú potenciálnu fabriku, čo Vás môže vytrhnúť z biedy…
– Kde je? Myslíš to Yazaki či Unomedical, čo sme prechádzali okolo? Alebo BSH? Alebo vieš o nejakom novom potenciálnom investorovi? Zrúkol som naňho, plný nedočkavého nadšenia…
– Viem! Zemplínska šírava a Vinné jazero je jeden z najkrajších miest na Slovensku! Čaká len na vás domácich, kedy to konečne pochopíte! Začal som mu vysvetľovať, že to vidí príliš ružovo, že letná sezóna je príliš krátka, že všade je špina… burina… ľudia nemajú peniaze…
– Tak aj za špinu a burinu môže počasie? Spýtal sa ma. Vy vychodňari stále čákate na pomoc z Bratislavy, alebo až z neba! Nikde som nevidel požičovňu člnkov… bicyklov… Windsurfing club má tiež otvoriť za vás nejaký blavák? Kde sú turistické chodníky? Kde sú cyklochodníky? Sú tu, len o nich neviete!
– Kolega z práce vyšiel bicyklom z Remetských Hámrov až pod Vihorlat na bicykli… vraj nič podobné nezažil… no nikde žiadne občerstvenie… nič! Starostovia by mali každej celoročnej prevádzke ruky bozkávať a možno ich finančne trochu aj zadotovať, nech prežijú do ďalšej sezóny… Máte tu niekde nejaký turistický vláčik, čo ľudí odvezie na Vinné jazero či až na Morské oko?
– Aquapark na šírave je úžasný. Výhľad na šíravu z neho, vám každý môže len závidieť! Určite pomohol celej šírave… no tie Vaše reči, že v Maďarsku je to a to… a je to o euro lacnejšie… Pýtal som sa predavačky v meste, čo mi odporúča na Zemplíne pozrieť, navštíviť. Odporúčila mi trhy v Poľsku…
Na hoteli, kde som spal mali stužkovú a celý čas nadávali na vašu výbornú kapelu, že si radšej mali zavolať „didžeja“. Pritom hrala nádherne zemplínske ľudovky! Ak by si vzali „didžeja“, tak určite nadávajú naň…
– Sami od seba svojím pesimizmom odháňate každého turistu!
Rozlúčili sme sa, no jeho tvrdé slova vo mne znejú stále…
