Pri príležitosti súčasného počasia druhýkrát v rade spočinieme na Vihorlate, v dôležitý deň histórie, zamerajúc sa na jeho najvzdialenejšie vnútroštátne výhľady.
Podobne ako v týchto dňoch, aj na prelome rokov 2015 a 2016 určoval ráz počasia na Slovensku kontinentálny arktický vzduch s pôvodom na ďalekej Sibíri. Takáto vzduchová hmota pri vhodnej konfigurácii ďalších faktorov môže znamenať excelentné výhľadové podmienky, pretože vzduch v nej je typicky veľmi suchý. Na rozdiel od súčasnej situácie bola tá silvestrovská r. 2015 nakonfigurovaná nanajvýš výhodne a tento dátum zanechal v histórii diaľkových pozorovaní výraznú stopu. Na Silvestra 2015 bolo o.i. zaznamenané za štandardných podmienok vôbec najvzdialenejšie uskutočniteľné pozorovanie z poľského územia (viď tu 
, alebo tu ).
My sa pri príležitosti sibírskeho vpádu retrospektívne zastavíme na Vihorlate, pozorovateľské kvality ktorého sme u nás zhodou okolností prezentovali aj naposledy. Zopakujeme si pohľady západným smerom na oboje Tatry, tentokrát z východného vrcholu. Tie vyššie vyzerali 31.decembra 2015 asi takto (použitá softvérová úprava; podoba na originálnom zábere):
„Tatry boli v ten deň viditeľné fakt perfektne, boli ako vymodelované, 3D plastické. Asi nikdy som ich takto dobre nevidel. Iba kompaktný fotoaparát, aký som mal vtedy ja, to však možno až tak dobre nezachytil“, zosumarizoval úspešný deň sám pozorovateľ.
V lepších kontúrach než v našom prvom vihorlatskom článku si ale takisto môžeme vychutnať nízkotatranský obzor. Aj tentoraz však chýba lepší detail na pozorovaný výsek s ďumbierskou časťou, kde by teoreticky mali/mohli byť odhalené i severozápadné svahy samotného Ďumbiera. Dosiahnuté maximum pozorovania tak prezatiaľ opätovne ponechávame „len“ na východnejšie situovanej Štiavnici (taktiež použitá softvérová úprava; podoba na originálnom zábere):
