V čase zväčšujúcej sa hospodárskej krízy, keď mnohí prichádzajú o prácu, si častejšie ako inokedy uvedomujeme, že práca a zdravie sú to najdôležitejšie, čo človek potrebuje pre dôstojný život. Keď práca bojuje s kapitálom, to nemôže dobre dopadnúť. Známe okrídlené heslo z čias socializmu „Proletári všetkých krajín spojte sa!“, lebo „mi kapitalisti sme sa už spojili“…, dostáva nový netušený význam a odkaz. Podľa zistení argentinských vedcov, 147 vzájomne prepojených globálnych kapitalistov, vládne celosvetovo ľuďom práce. Dnes si pripomínáme Prvý máj rôznymi happeningami. Pozrime sa na prvomájové oslavy Sviatku práce, z hradiska odkazu, který nám zanechal a ako sa svetovým kapitalistom podarilo nezamestnanosťou otupiť ostrie boja medzi kapitálom a prácou.
V súčasnosti by pripadalo nazaj divné oslavovať sviatok práce pri myšlienke na počet nezamestnaných, ktorých je v našej republike takmer tri štvrte milióna. Krízu s trpkou príchuťou masovej nezamestnanosťou začína zažívať na vlastnej koži súčasná generácia Slovákov. Odhaduje sa , že počet nezamestnaných na Slovensku na vrchole krízy v roku 1933 dosiahol takmer 300 000 osôb a miera nezamestnanosti vyše 25 percent. Dnes mame 410tisic evidovanych nezamestnanych, asi 200tisic neevidovanych a v zahranici je viac ako 300tisic ľudi, ktori si na Slovensku nevedeli nájsť prácu. Pomery su dnes zrovnateľne s obdobim bývalej prvej ČSR, v rokoch hospodarskej krizy.Vďaka Mečiarovej divokej privatizácii, za ktorou nezaostali ani ostatní gorilí vládni politici. V panteóne slávnych megalomanov zostávajú v pamäti národa najväčší z východniarov Dzurinda a Mikloš. Posledne menovaný s prívlastkom jediný slovenský člen skupiny Bildeberg, usilujúcej sa o naplnenie pravého významu Prvého mája Sviatku práce.
Ale pekne po poriadku. Prečo sa vôbec začal oslavovať prvý máj jako Sviatok práce? Ako a kde prišlo k prvým oslavám Sviatku práce? Ak chceme pochopiť pravý význam tohto sviatku , musíme sa vrátiť o vyše dvesto rokov späť k zrodu iluminátov, ktorí riadia chod sveta. Adam Weishaupt bol jezuitmi vychovaný profesor cirkevného práva, ktorý vyučoval na univerzite v Engelstocku, pôvodom žid, ktorý odpadol od kresťanstva a prepožičal sa k luciferskému sprisahaniu. V roku 1770 profesionálni požičiavatelia peňazí z nedávno organizovaného domu Rothschildovcov ho poverili revíziou a modernizáciou veky starých protokolov sionizmu, ktoré boli od počiatku určené na to, aby Satanovej synagóge, ako ju nazval Ježiš Kristus v Zjavení 2:9, poskytli konečnú nadvládu Antikrista nad svetom, pred príchodom Božieho kráľovstva. Aby mohli luciferskú ideológiu uvaliť na svet, potom čo zostane po finálnej sociálnej katastrofe, s použitím satanského despotizmu. Weishaupt svoju úlohu dokončil 1. mája 1776.
1. Máj, je sviatočným dňom pre všetky bývalé komunistické národy, ktorými chceli ilumináti dobiť svetovládu. Toho dňa Weishaupt dokončil svoj plán, oficiálne zorganizoval Iluminátov a oni tento plán začali uskutočňovať. Weishauptov plán vyžadoval zničenie všetkých existujúcich vlád a náboženstiev. Ciele sa malo dosiahnuť rozdelením más ľudí, ktorých Weishaupt nazýval „gojimov“ alebo ľudský dobytok, do opozičných táborov, stále sa zvyšujúceho počtu politických, sociálnych, ekonomických a ďalších skupín – teda do podmienok, aké máme vo svete a teda aj našej krajine dnes. Znepriatelené strany boli vyzbrojené a mali byť poštvané proti sebe rôznymi filozofiami, ideoĺógiami, sociálnymi revolúciami, prevratmi a vojnami, aby nakoniec postupne zničili národné vlády a náboženské inštitúcie.
Pomocou komunizmu sa mal dostať svet presne do rovnakých podmienok, v akých sa nachádza dnes po reštaurovaní kapitalizmu. Sviatok práce je medzinárodný robotnícky sviatok, ktorý sa od roku 1890 oslavuje 1. mája. Oslavy zaviedla v roku 1889 II. internacionála na pamäť vypuknutia štrajku amerických robotníkov v Chicagu dňa 1. mája 1886. Dňa 1. mája 1886 prebehol pod vedením odborov celodenný štrajk, usilujúci sa o osemhodinový pracovný čas bez straty peňazí. Celkovo štrajkovalo asi 300 000 robotníkov. Prvýkrát sa Sviatok práce celoštátne v USA slávil 1. mája 1888, kedy prebiehali celý deň štrajky a demonštrácie na pamiatku dva roky starých udalostí. O rok neskôr teda v roku 1889 prijala II. internacionála na návrh francúzskych socialistov 1. máj za oficiálny sviatok práce. Postupne sa k oslave tohto sviatku pridávali ďalšie politické prúdy, ako napríklad nacizmus (aj keď ešte roku 1922 trval Adolf Hitler na zákaze tohto „marxisticko-anarchistického výmyslu“) alebo napríklad katolícka cirkev, ktorá ho roku 1955 zasvätila sv. Jozefovi robotníkovi.
V ČSR bol hneď od jej zrodu roku 1919 slávený Sviatok práce 1. máj ako štátny Sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavením pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. V socialistických krajinách patril tento sviatok medzi najdôležitejšie, organizovali sa masové prvomájové sprievody, ktoré prechádzali mestom, často pred tribúnou s miestnymi predstaviteľmi moci. Účasť na oslavách prvého máje bola zvyčajne nepísané povinná a nadriadení a učitelia mali nariadené kontrolovať účasť svojich podriadených a žiakov. V sprievode boli zastúpené podniky, školy aj rôzne záujmové organizácie, napr. Zväzarm či Červený kríž. Okrem peších účastníkov mestom prechádzali aj alegorické vozy.
Dnes pripadá veľmi divné človekovi oslavovať sviatok práce pri myšlienke na armádu nezamestnaných. Za „sociku“ sme museli oslavovať Sviatok práce, protože každý mal prácu a kto nechcel pracovať, bol stíhaný ako príživník. Dnešní nezamestnaní nemajú čo oslavovať. Majú to, čo si vyštrngali na námestiach. Slobodu pohybu, podnikania a náboženstva. Nemusia robiť a nie sú preto ani stíhaní. To je základný odkaz, ktorý nám zanechal Prvý máj Sviatok práce!
S pozdravom „história sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog