Odišiel PhDr. Ernest Sirochman

Keď sa uzavrie životný oblúk človeka, je to dostatočný dôvod pozrieť sa na jeho pozemskú trajektóriu. Zistíme, že pre jej priebeh boli typické, konštantne prítomné dva body : pevná kresťanská viera a neagresívny slovenský patriotizmus. Tieto slovné spojenia sa dnes netešia veľkej popularite, skôr naopak.

Každému učaroval svojou nezištnosťou, otvorenosťou, svojským sangvinickým temperamentom. Nezastupiteľný podiel dr. Sirochmana na propagácií diela našich bardov Horova, Kasardu, Pada, z mladších Zambora, Krasnovského a ďalších je všeobecne známy, rovnako ako jeho rozsiahla, úctyhodná, publikačná, bibliografická, recenzná, esejistická tvorba. Slová jeho priateľa a dlhoročného kolegu Mikuláša Kasardu „ na priečelí gymnázia čierna zástava sa hlási, ale vy už ju nevyvoláte. Zažiarili ste srdcom v temnom ľudskom pralese a boli ste už ďaleko “ verne odzrkadľujú Ernestovo zanietené pedagogické pôsobenie, znásobené primeraným etickým pátosom, s akým sa v procese výchovy a vzdelávania stretávame len zriedka. Pri našom poslednom stretnutí mi s radosťou líčil ako vnúčikovi rozprával epizódu zo slávnej novely Michaila Šolochova Osud človeka a ako ho stretnutie Sokolova so sirotou Váňom na pustom vojnovom rumovisku hlboko zaujalo.

Aj my, ktorí sme ho poznali a mali radi, sme po jeho odchode svojím spôsobom siroty. Pocit osihotenosti nám budú uľahčovať spomienky na jeho šľachetnosť, žičlivosť a bezrozmernú sokolovskú ľudskosť.

Nech Ti je ľahká milovaná, rodná zemplínska hruda.

-hh-

Diskusia k článku