Koncom leta som bol pozvaný na oslavu desiateho výročia poľnohospodárskej spoločnosti Agrospol Michalovce, na ich farmársky dvor v Čečehove. Farma Agrospolu sa nachádza v priestoroch bývalého roľníckeho družstva. Na družstvách som vyrastal ešte v čase socializmu, keď som sa učil jazdiť na koňoch. Všetky vtedajšie družstvá mali neopísateľnú atmosféru. Špina, pavučiny, všade burina či pŕhľava, nepozametané priestory a neútulné stavby, to bola realita deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ale bol v nich život, práca a pre nás aj zábava. Všade boli hospodárske zvieratá, (kravy a kone), okolo ktorých sa vždy motali psy, mačky a hlavne my deti z mesta, ktoré sme potrebovali ujsť z panelákovej reality. Po revolúcii otvorením západných trhov však naše roľnícke družstvá nedokázali konkurovať a začali upadať. Máloktoré čakal priaznivý osud. Takmer každé si prešlo divokou privatizáciou, následným tunelovaním a logickým krachom. Z našich družstiev sa stali akési torzá či múzeá socializmu, ktoré pripomínali mestá duchov.
Keď som dostal pozvanie na deň otvorených dverí v Agrospole, vedel som o firme, že ju pred desaťročím kúpil nemecký farmár Daniel Kraus. Žil som v nemecky hovoriacom regióne na farme, kde som sa staral o kone a veľmi dobre poznám ich zmysel pre poriadok a dodržiavanie pracovného systému. Ich farmy sú najkrajšie na svete. Pracovná efektivita obrovská. No nevedel som si to predstaviť, že je to všetko možné zrealizovať u nás na Zemplíne. S našou mentalitou a hlavne v depresívnom prostredí nášho vidieka, odkiaľ všetko, čo je mladé a zdravé uteká ďaleko preč. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som po prejdení brán Agrospolu našiel všade nádherný poriadok, nemeckú pedantnosť a hlavne život! Do dvora prúdili stovky ľudí zo všetkých priľahlých dedín. Uvidel som tam veľa známych z Michaloviec, Sobraniec, Zalužíc, Lúčok, Lastomíra, či Hnojného. Všade sa motali malé deti, pre ktoré tam boli pripravené mnohé atrakcie. Skákací hrad, mini zoo, jazda na poníkoch, či na elektrickom býkovi a ukážky sokoliarstva. Mužov najviac zaujala moderná pracovná technika, do ktorej bez váhania nasadali aj s deťmi. Obrovské moderné kombajny sa vynímali nad strechami družstva ako nejaké dinosaury. Švédske stoly ponúkali výborné občerstvenie. O všetko sa starali zamestnanci, ktorí hrdo v zelených firemných košeliach dávali najavo, že aj oni sú členmi tohto úspešného tímu. No najviac ma zaujala bežná plechová okrúhla hala, akých som videl už niekoľko stoviek. Slúžia na uskladnenie sena, či obilia a je v nich vždy nepríjemná teplota, nedýchateľný vzduch a hlavne neporiadok. Táto bola čistučká vyzametaná do poslednej smietky! Obilie bolo krásne uložené vzadu na obrovskej kope. Pred kopcom obilia bolo postavené pódium, na ktorom celý čas hrala nemecká ľudová kapela nemecké piesne. Kulisa obilia s kapelou vytvorila nádherný až umelecký kontrast. Pred kapelou boli naukladané desiatky stolov, za ktorými sedeli majitelia pozemkov, na ktorých Agrospol hospodári, starostovia okolitých obcí, ale aj bežní návštevníci z okolia. Vrcholom celej akcie bolo vystúpenie majiteľa Daniela Krausa, ktorý veľmi dobrou slovenčinou poďakoval každému majiteľovi pôdy na ktorej hospodári. Pochválil sa, že dostali prémiu, ako najlepší poľnohospodársky podnik na Slovensku niekoľko tisíc eur. Rozhodol sa spoločne so svojou rodinou, že tie peniaze chce vrátiť regiónu v ktorom našiel výbornú pracovnú šancu a skutočný domov. Preto tie peniaze spravodlivo rozdelil desiatim starostom na ktorých obhospodaruje Agrospol pôdu. Poprosil starostov, aby sa tie peniaze použili na výstavbu detských ihrísk. Ako správny hospodár pochopil, že okrem zemplínskej pôdy sú najväčším naším bohatstvom ľudia, deti Zemplína.
Deň Agrospolu za zmenil na miestnu veselicu, kde sa konečne miestni ľudia mohli vzájomne porozprávať. Niekde zaznela poznámka, že dnes je Čečehov pupkom sveta, a ja musím s tým tvrdením súhlasiť. Hala naozaj „praskala“ veselými ľuďmi z celého Slovenska až do neskorých večerných hodín.
Odchádzal som domov v optimistickom presvedčení, že zemplínsky vidiek stále má perspektívu a budúcnosť.
Pozrite si Zemplínsky dialóg s Danielom Krausom a Michaelou Jakubovou:
https://www.facebook.com/1198239820355280/videos/917547438607063/
