Podvihorlatský maratón je už neodmysliteľnou súčasťou podujatí, ktoré sa v Michalovciach konajú začiatkom mája. Patrí medzi najstaršie a zároveň najkrajšie na Slovensku. Svoju históriu začal písať v roku 1984, teda pred 40 rokmi, avšak pre covidové obmedzenia sa v tomto roku konal 38. ročník podujatia. (V roku 2020 sa maratón nekonal, v roku 2021 sa 36. ročník konal vo virtuálnej podobe, v roku 2022 sa ako čiastočná náhrada maratónu uskutočnil minimaratón, ktorého trať pozostávala zo štyroch okruhov po centrálnej mestskej zóne.)
Stáli pri zrode maratónu pod Vihorlatom
Spoluzakladateľom maratónu bol už zosnulý František Feňák. Bol iniciátorom vzniku Klububežeckej ligy stovkárov na Slovensku a neskôr dlhoročným basketbalovým funkcionárom a pedagógom. O maratóne povedal: „Myšlienka zorganizovať Podvihorlatský maratón sa zrodila v mojej hlave, keď sa úspešne začala rozrastať tzv. Liga stovkárov v okrese. Združovala rekreačných bežcov, ktorí nabehali mesačne 100 a viac kilometrov. Keď som prostredníctvom Zemplínskych novín i osobným stykom s priaznivcami rekreačného behu videl, ako sa po založení Ligy stovkárov v roku 1982 začalo sľubne toto hnutie v okrese rozrastať, napadla mi myšlienka zorganizovať raz do roka aj maratón. S nápadom som sa zdôveril Ivanovi Čollákovi, učiteľovi telesnej výchovy, aktívnemu rekreačnému bežcovi a vedúcemu kabinetu telesnej výchovy pri
Okresnom pedagogickom stredisku. Ten okamžite s mojím návrhom súhlasil i s tým, že trasa by viedla Zemplínskou šíravou. Po krátkej výmene názorov sme sa zhodli, že toto bežecké podujatie budeme organizovať pod názvom Podvihorlatský maratón. Zjavne preto, že prírodnou dominantou Zemplína je okrem Šíravy práve neďaleký vrch Vihorlat.“
Okrem Františka Feňáka sa o vznik Podvihorlatského maratónu pričinili aj ďalší podporovatelia tejto myšlienky: už spomínaný Ivan Čollák, vtedajší predseda Atletického zväzu Okresného výboru Československého zväzu telesnej výchovy, ďalej Alexander Bugala, futbalový funkcionár a predseda Telovýchovnej jednoty Zemplín Michalovce či stredoškolský profesor Vladimír Hirjak a Vladimír Decha, ktorí neskôr odbehli viac ako 20 ročníkov maratónu.
Prvý ročník maratónu sa bežal v apríli 1984
Usporiadateľmi 1. ročníka maratónu boli organizácie: Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy Michalovce, Telovýchovná jednota Zemplín Vihorlat a Jednotné roľnícke družstvo Šírava so sídlom v Závadke.
Na jeho trasu vybehlo 21. apríla 1984 celkovo 192 bežcov. Štartovalo sa na atletickej dráhe štadióna TJ Zemplín Vihorlat. Toto miesto, na ktorom neskôr vyrástol súčasný mestský futbalový štadión, bolo štartom prvých ročníkov Podvihorlatského maratónu družby, ako sa do roku 1989 Podvihorlatský maratón nazýval. Povel k štartu prvého ročníka dalštvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, jedna z najväčších postáv svetovej atletiky a bežecká legenda, Emil Zátopek. Trať dlhú 42 195 metrov, vedúcu okolo Zemplínskej šíravy a späť na štadión, napokon najrýchlejšie zvládol bežec Tomáš Rusek z Moravskej Slávie Brno s časom 2:22:34 hod.
Súčasťou Podvihorlatského maratónu je už 20 rokov aj Michalovský polmaratón a Polmaratónová štafeta, ktorá sa tento rok bežala po šiestykrát. Bežecká trasa maratónu vedie z Michaloviec na Zemplínsku šíravu a späť. Bežci tak majú krásnu kulisu Vihorlatských vrchov a zemplínskych polí po jednej strane a vodnú hladinu Šíravy po strane druhej.
Víťazom v roku 2024 sa stal Erik Repák
V tomto roku sa 1. mája na štart na Nám. osloboditeľov postavilo celkovo 323 bežcov. Najmladším účastníkom bol 16-ročný Lukáš Vinc a najstarším 81-ročný Gerard Pariľák (obaja bežali Polmaratónovú štafetu). Víťazom 38. ročníka Podvihorlatského maratónu sa spomedzi 55 bežcov stal Erik Repák, AŠK Vyšná Myšľa, ktorý vlani obsadil druhé miesto. Traťový rekord patrí od roku 1986 Petrovi Polákovi, ktorý zabehol maratón za 2 hodiny a 21 minút. Pred samotným štartom maratónu bola v meste zapálená štafeta s olympijským ohňom s názvom Naše farby, naše srdcia, k 33. hrám olympiády v Paríži. Ohňové posolstvo niesli nestori michalovskej atletiky Gabriel Valiska a Vladimír Hirjak, spolu so širokou verejnosťou, medzi ktorou boli aj bežci chystajúci sa na štart maratónu.
Do Michaloviec štafetu priniesli z Bratislavy zástupcovia Olympijského klubu Michalovce. Prevzali ju tam po skončení Národného behu Devín – Bratislava spolu s ďalšími 24 zástupcami regionálnych olympijských klubov od ambasádorov štafety Mateja Tótha a Eleny Kaliskej. Zároveň bolo pri tejto príležitosti podpísané Memorandum o spolupráci mesta Michalovce s Olympijským klubom Michalovce. Za klub memorandum podpísal jeho predseda, Jozef Uchaľ.