Dnes dennodenne počúvame, že k tejto vláde neexistuje alternatíva! Ak mi niekto tvrdí, že je nenahraditeľný, vždy spozorniem! Prvýkrát som takýto spor postrehol v osemdesiatom deviatom, keď staručkí komunisti nahlas kričali, že krikľúni na ulici nemôžu byť alternatívou! Z čiernobielej obrazovky ma presviedčali, že nejaký šušlavý Havel nikdy nemôže byť prezidentom! Priznám sa, že sám som si vtedy toho koktavého a fučiaceho intelektuála nevedel za prezidenta predstaviť. Veď nemal ani kravatu!
Druhýkrát mi „celý“ český národ už z farebného televízora tvrdil, že naše Slovensko ako samostatný štát neprežije! Následne po osamostatnení ma Mečiar strašil, že bez neho Slovensko skolabuje. Takmer skolabovalo vďaka nemu. Našťastie prišiel maličký strapatý Dzurinda, ktorého som si ako premiéra tiež nedokázal predstaviť. No tiež nevedel odísť včas a tak prišiel zákonite trest… Dnes tu máme celé desaťročie vládu jednej strany. Strany ako SNS a Most sú len dočasné prívesky. Od poslednej dedinky cez mesto, až po župu nám tu vládnu tí „najšikovnejší“ ľudia, čo sú v tej správnej strane. Voliť nejaké nezávislé osobnosti, či dokonca opozičných politikov je vnímané ako šialenstvo. Veď kto im dá peniaze? Kto postaví ďalší kruháč, či nezmyselnú autobusovú zástavku?
Najsmutnejšie, že týmto bludom, začínajú veriť aj inteligentní ľudia a volia zlo, ktoré predsa nemá alternatívu. Druhí mi hovoria, že voliť pôjdu a v tajnosti dajú hlas slušnému kandidátovi, ale nech o tom sa nedozvie ich zamestnávateľ. Začína mi to trochu pripomínať minulý režim, keď voľby boli len formalitou. Nikdy nezabudnem ako sa rodičia vracali z volieb a hovorili mi: My vždy volíme toho, kto vyhrá! Nechápal som…
Dnes viem, že alternatíva existuje vždy! V novembrových župných voľbách sa ukáže nakoľko sa ešte dá veriť prieskumom a štandardným mediám, ktoré nám tvrdia, že víťaz je dopredu jasný.
V župných voľbách sa rozhoduje o obrovských peniazoch, ktoré sa bez vedomosti občanov „prerozdeľujú“. O tom kedy sa opraví cesta za naším mestom sa nerozhoduje v Bratislave, ale v tichosti na poslaneckom zastupiteľstve VÚC. Pritom volieb do VÚC sa zúčastňuje pár percent obyvateľstva! Mlčiaca masa vlastne bez boja odovzdáva moc do rúk úzkej skupine…
Preto voliť pôjdem a budem voliť skutočné osobnosti, ktoré dennodenne poukazujú na nehorázne šafárenie v našej spoločnosti. Voliť pôjdem skutočných ľudí, z ktorými sa občas aj pohádam, ak mám na niečo iný názor. Veď aj o tom je demokracia. No aspoň nie sú to bábky v kravatách, ktoré poslúchajú na slovo svojho predsedu…
Voliť pôjdem ľudí, čo sa na rozdiel od Vás či mňa, neboja ísť do možno vopred prehratého boja… November môže zas doniesť zmenu smeru!
Marek Boka
Vydavateľ Michalovských novín