Som nevyliečiteľným koničkárom. Mám staré auto a nepotrpím si na oblečenie. Všetky moje voľné peniaze idú do mojej celoživotnej vášne do koní. Pred rokom som sa spoznal s podobnými bláznami ako som ja… Richardom Pavlottym a Patrikom Magdoškom. Celodenná jazda s týmito dvoma zanietencami Zemplína je neskutočný zážitok. Majú prejdený na konskom chrbte takmer celý Zemplín… Snom Paťa Magdoška je vytvoriť aplikáciu do telefónov, ktorá bude informovať turistov prichádzajúcim na Zemplín o všetkých cestách a chodníčkoch. Zrazu sme riešili kde prenocovať, v ktorej reštaurácii sa môžete naobedovať, aby ste mohli v kľude napojiť kone. Kde ustajniť koňa, kade prejsť bezpečne cez cestu a kadiaľ prebrodiť Laborec. Na všetkých miestach, kde sme prišli som videl v ľudských očiach radosť a nadšenie. Na Morskom oku sme sa stali obrovskou atrakciou, posedenie a opekanie s učiteľmi a žiakmi bolo príjemným odpočinkom. Deti sa nám starali o kone a my sme sa v kľude najedli.
Žil som v Švajčiarsku a viem akým obrovským zdrojom príjmu pre turizmus v oblasti môže byť agroturistika. Neveril som, že niečo podobné sa môže naštartovať aj na Zemplíne. No dnes som presvedčený, že s minimálnymi financiami o pár rokov, ak sa to trochu spropaguje, budú po tých istých cestách ako sme jazdili my, jazdiť ľudia nielen zo Zemplína, ale aj s celého Slovenska či zahraničia. Neuvedomujeme si čo doma máme! Obrovský panenský priestor od Vihorlatských vrchov až po Vychodoslovenskú nížinu nájde svoje uplatnenie pre cyklistov, turistov, či koníčkarov. Každý turista sa musí niekde najesť, napiť, či prespať a teda zákonite minúť peniaze, ktoré ostanú na Zemplíne. Možno si poviete, že tadeto cesta nevedie, ale pri cestách za Paťovým zadkom som pochopil, že cesta je všade. Či sme sa brodili cez husté kríky, alebo skákali cez dvojmetrový šanec… cesta je vždy a všade!
Aj konská či cyklistická cesta je v 21. storočí kľúčová… Lebo kde niet cesty, nieto cieľa.
Marek Boka: Vydavateľ Michalovských novín