Výstava potrvá od 14.3. do 31.3.2010
Zemplínske múzeum Michalovce
Zemplínske múzeum zorganizovalo v nedeľu 14. 3. 2010 výstavu veľkonočných kraslíc pod názvom „Krása veľkonočnej škrupinky“. Autorkami výstavy boli Jarmila Lattová a Emília Šelepcová. Návštevníci výstavy mali možnosť zhliadnuť kraslice robené rôznymi technikami a tiež ozdobiť si podľa svojej fantázie vajíčka, ktoré si mohli vziať so sebou. Výstava veľkonočných kraslíc potrvá do 31. 3. 2010.
História
Vajce v prvopočiatku je určené pre reprodukciu svojho druhu. Neskôr bolo významnou súčasťou výživy nielen pre cicavce a tak je tomu dodnes. Kedy ho objavil človek pre potreby výtvarného prejavu sa presne nevie. Kult maľovaného vajca je starší ako samotné kresťanstvo, aj keď sa s ním často dáva do súvislosti. V hroboch starých Egypťanov našli archeológovia hlinené modely vajec, ktoré boli dekorované lomenými líniami. Tento nález pochádzal z obdobia 2000 až 500 rokov pred Kristom. Zafarbené škrupiny vajec sa našli v Grécku, Perzii a Číne.Nie je celkom dobre známy dôvod ich prítomnosti v hroboch Egypťanov, ale je celkom možné, že boli symbolom vzniku života. Samotné balzamovanie mŕtvych v starom Egypte a zariadenie hrobiek svedčí o snahe zabezpečiť ich život po smrti.
V slovanských hroboch boli nájdené škrupiny vajíčok pochádzajúcich z 10. až 12. storočia a to v moravských pohrebiskách. Možno predpokladať, že boli tak ako v hroboch Egypťanov buď symbolom znovu vzkriesenia, alebo mali zabezpečiť potravu pre mŕtveho na onen svet. Kraslice boli hlboko zakotvené v živote ľudu. Pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života, boli magickým i obetným prostriedkom.
Vajíčko sa stalo súčasťou obradov vítania jari ako symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia, plodnosti. Kresťanstvo pokladalo vajíčko za symbol znovuzrodenia. Keďže z neho vzniká nový život, má symbolizovať Kristovo zmŕtvychvstanie. Od 17. storočia až do 50 rokov 20. storočia zaujímali bádateľov kraslice pre ich zvykoslovný a bohatý výtvarný prejav.
{yoogallery src=[/images/obr/kultura/muzeum/kraslice10] thumb=[polaroid] width=[130] height=[100]}
foto: M. Králiková
Techniky zdobenia kraslíc
Na Slovensku sa zachovalo až do súčasnosti najviac spôsobov ozdobovania vajíčok. Na zdobenie sa používajú predovšetkým slepačie, pri určitých technikách aj kačacie, husacie a zriedkavo i pštrosie vajíčka. V tradičnom ozdobovaní sa používali najmä uvarené vajíčka, niekedy surové a pri niektorých technikách i vyfúknuté, tzv. výduvky, ktoré z praktických, dokumentačných a komerčných dôvodov začali od polovice 19. st. prevažovať, čím sa činnosť maľovania vajíčok stáva umením.
Medzi technikami zdobenia sa od 19. st. najčastejšie používajú nasledovné:
1.Farbenie bez výzdoby,
patrí medzi najjednoduchšie a najčastejšie používané techniky najmä v mestách. Pripravovala sa vylúhovaním potlčenej pálenej tehly, odvarom zo slivkového dreva, alebo fuksie. Vývarom z cvikly sa získal fialovočervený odtieň.
2.Reliéfne voskovanie,
Pomerne zriedkavá, ale veľmi výrazná technika použitia ornamentu vo výzdobe. Je založená na využití včelieho vosku, neskôr parafínu ako ozdobného prvku. Táto ozdobná technika je rozšírená najmä na severovýchodnom Slovensku v povodí Laborca, v obciach okresu Humenné, Svidník, Bardejov.
3.Batikovanie
je najrozšírenejšia tradičná výzdoba kraslíc nielen na Slovensku, ale aj u ostatných Slovanov. Z technickej stránky je to kombinácia farbenia a voskovania, pričom je vosk v konečnej fáze nahriatím handričkou z kraslice odstránený.
4.Vyškrabovanie
je technika používaná najmä od druhej polovice 19. storočia. Princípom techniky je vyškrabanie rastlinného, figurálneho, alebo geometrického motívu do ofarbenej škrupinky vajíčka ostrým predmetom, pilníkom, nožíkom, britvou, šidlom, žiletkou a pod. Vyškrabovaním ozdobovali vajíčka v oblasti západného Slovenska, v menšej miere na strednom a južnom Slovensku.
5.Leptanie
sa na Slovensku rozšírilo v polovici 19. stor. najmä v oblastiach s bohatými výšivkami a nástennými maľbami. Technika je pomerne zriedkavá, do určitej miery sa podobá na výzdobu vyškrabovaním.
6.Oblepovanie
technika sa rozšírila koncom 19. stor. najmä v mestách. Vajíčka sa oblepovali sietinou – dužinou močiarnej trávy. Technika sa využívala v západnej a južnej časti Slovenska.
7.Odrôtovanie
medeným alebo postriebreným drôtom bolo rozšírené v oblastiach Slovenska, kde sa obyvateľstvo živilo drotárstvom. Je to technika založená na ukladaní slučiek mäkkého drôtu po obvode vajca a pripomína háčkovanie priadzou.
V priebehu dlhodobého vývoja dosiahlo zdobenie kraslíc vynikajúcu estetickú úroveň. Toto výtvarné ľudové cítenie je základom stúpajúceho záujmu o tento druh výtvarného umenia.
Text a foto: Martina Králiková
