Predstavenie je venované pamiatke Júliusa Satinského a Jaroslava Filipa. Ani komédia, ani dráma, ani tragédia, ani muzikál, ale rozhovory. To je to najbežnejšie s čím sa v živote stretávame. Potreba rozprávať sa s niekým. Vymieňať si názory. Alebo sa iba utvrdzovať vo vlastnom presvedčení. Alebo mudrovať v presvedčení, že pred nami na to ešte nikto neprišiel.
Hra je inšpirovaná textami Jevgenija Griškovca, ruského dramatika a herca, ktorý je v Rusku nesmierne populárny; u nás neznámy. „Z jeho textov som si vyberal podľa chuti. Niekedy témy ako cestovanie, okradnutie, niekedy aj formulácie /vynálezy/ a niekedy nič. Napríklad telefonický rozhovor. Ten sme s J. Satinským hrali v šesťdesiatom šiestom v programe Večer pre dvoch, teda rok pred Griškovcovým narodením,“ napísal do bulletinu autor hry Milan Lasica.