Už v totálnom zúfalstve som našiel inzerát, kde nejaká nadnárodná firma za dve hodiny práce denne ponúka nadštandardný príjem, štyridsať tisíc korún! Samozrejme, že išlo o predaj hrncov, ovčích vĺn, magnetických podložiek a všelijakých iných zdravotných vynálezov. Mne to vtedy bolo jedno. Rok polo hladný človek sa nechá ukecať aj na väčšie nezmysly. Tak som sa prihlásil, vzali ma na školenie do Tatier. Tam som pochopil, čo to je dobrý predajca. Pochopil som, že každé slovíčko má svoj význam a často krát amatérsky predajca skôr od kúpy odradí, než presvedčí. Z tohto týždenného školenia čerpám dodnes rady, postupy, ale hlavne pozitívne myslenie.
Tak som plný elánu a nadšenia začal predávať všelijaké produkty za necelých 49 900Sk! Moje nadšenie veľmi rýchlo vyprchalo, keď som nič nepredal, keď mi do kultúrneho domu neprišla na prednášku o zdraví ani noha! Mojím najväčším úspechom pre zmenu bolo, keď sa mi do maličkého kultúrneho domčeka kdesi za Vranovom natlačilo dvesto rómov a čakali iba na sľúbené darčeky po prednáške. Tam som objavil svoj skrytý talent vo výrečnosti a presviedčaní. Samozrejme nepredal som nič! Naštvaný, hladný, s prázdnou nádržou som sa na druhý deň dotrepal do Kapušian do najšpinavšej krčmy v meste, kde som mal ďalšiu prednášku o fantastickom živote s mojimi produktmi. Samozrejme, zas som nič nepredal! Tak tu by nepredali ani tí naši majstri, čo nás školili. Ľudia tú nemajú na chleba, nieto na moje „polo nezmysly“! Zavolal som šéfovi a povedal: – Šéfe končím! V Kapušanoch zdochol pes, rovnako ako na celom Zemplíne, tu nepredám jednu, jedinú ovčiu vlnu, nieto celý Váš balík za 49 900Sk!
– Nevešajte hlavu, večer Vám pomôžem a v tých Kapušanoch dnes predáte celý komplet, to Vám sľubujem! Odpovedal mi môj školiteľ. Večer naozaj prišiel, morálne ma povzbudil a nenápadne si sadol vedľa mňa. V ten večer naozaj predal celú sadu za 49 900Sk!
Dodnes nerozumiem ako, nerozumiem prečo, ale jeden nenápadný pár to naozaj kúpil. Podotýkam, že v celej krčme boli iba dva manželské páry! Po prednáške môj šéf, v mojich očiach polo boch, pristúpil ku mne a zadychčaným hlasom si utrel servítkou pot z čela. Pochopil som, že pred chvíľou podal jeden profesionálny športovo herecký výkon na to, aby ten pár „zlomil“ na kúpu produktu. A hneď sa pustil do mňa:– Spravili ste množstvo chýb pri prednáške! Ste neupravený, text nepoznáte naspamäť a neveríte tomu, čo hovoríte! V sebe, vždy v sebe hľadajte rezervy! Zaplatil za kofolu a naštvane odišiel, že musí pracovať s takým amatérom ako som ja!
Pochopil som, že musím robiť to, čomu verím a to čo ma baví. Pre úspech urobiť všetko a výsledok príde. A tak som sa pustil do toho, čo som naozaj vyštudoval a čomu rozumiem. Do grafiky a do reklamy.