Pred pár dňami som požiadal o osobné stretnutie s uznávanou osobnosťou na Slovensku. Zaobalene a v hádankách sme si povedali, že komunikovať následne budeme len cez zašifrovanú komunikáciu, ktorá je prakticky okrem špičkových štátnych zložiek ako je SIS, NAKA či vojenského spravodajstva nemožné odpočúvať či dešifrovať. Dohodli sme sa, že sa stretneme niekedy v piatok. Čas a miesto nášho stretnutia sme vôbec neupresnili, aby sme na stretnutí neboli nikým sledovaní. Niečo po piatej mi zavolal zase cez spomínanú zašifrovanú aplikáciu a povedal… O pol hodiny som v cieli, napíš kde…
Nad miestom stretnutia som rozmýšľal celé dni, lebo žiadne sa mi nezdalo dosť vhodné. Stará Továrenská ulica so starou fabrikou, ktorá nevedie nikam a je vlastne slepou ulicou končiacou doslova v poli sa mi zdala ako výborné miesto. Bral som, že zbytočne preháňame a konšpirujeme. Bol som presvedčený, že po vražde Jána Kuciaka a výmene vlády si nikto nedovolí sledovať a odpočúvať novinára. No informácie a dôkazový materiál boli tak závažné, že som bol pre istotu maximálne opatrný. Takže som doslova do šifrovanej a zakódovanej komunikácie napísal: “Továrenská 6” nič viac! Aj keby náhodou niekto túto samotnú správu nejakým zázrakom prečítal a rozlúštil bez ďalšej našej komunikácie (ktorá bola rovnako zašifrovaná, ale v hlasovej podobe) by mu absolútne nič nehovorila… Továrenská 6 bez dátumu a času je stále iba neúplná informácia…
Sadol som do auta a šiel na Továrenskú ulicu na ktorej v horúci letný piatok večer už nemal byť predsa nikto. Na konci dlhej slepej ulice som videl kolegové auto… Oproti nemu stál podozrivý Volkswagen s humenskou poznávacou značkou a v ňom sedeli dvaja chlapi v stredných rokoch… Prešiel som okolo a posunkom mu ukázal, že ideme na úplný koniec ulice… Poslúchol ma a naše autá zastali vedľa seba, o niekoľko stoviek metrov za spomínaným Humenským golfom. Namiesto klasického zvítania sa ma ako prvé spýtal: – čo to je za auto? Samozrejme, že som mu nevedel odpovedať. – Nesledovali ťa? Spýtal som sa? – Nie, už ma tu čakali… Pozrel som si GPS navigáciu a Továrenská 6 bola presne na mieste podozrivého auta… Obaja sme tuho rozmýšľali či to nie je celé iba náhoda. Možno sú to homosexuálni milenci a mi ich teraz obviňujeme zo špicľovania novinára…
O pár minút prišiel regionálny poslanec Milan Kaplan, ktorý sa o presnom čase stretnutia dozvedel až teraz… Vysvetlil mi, že cez aplikáciu HAKA sa dá podľa ŠPZ-ky vozidla presne zistiť či dané vozidlo je kradnuté, alebo či je evidované v centrálnej evidencii vozidiel… Ak po zadaní ŠPZ Vám vyskočí, že dané vozidlo sa v centrálnej evidencii nenachádza je takmer isté, že dané vozidlo patrí ministerstvu vnútra a slúži na pracovnú či sledovaciu činnosť podozrivých osôb… Samotné bezpečnostné zložky sa búrili po spustení tejto aplikácie, lebo vlastne ich bežná sledovacia činnosť sa prezradila.
ŠPZ-ka tmavomodrého Volkswagenu bola: HE 126BN. Po zadaní do aplikácie HAKA nám vyskočilo, že auto sa nenachádza v centrálnom registri vozidiel…
S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo jasné, že nás sledujú a odpočúvajú bezpečnostné zložky Slovenskej republiky! Opakujem o mieste a čase stretnutia okrem nás nik nevedel! A aj my sme si ho za pochodu upresnili až polhodinu pred samotným stretnutím! V aute nemohli sedieť nejaké náhodné osoby, ktoré zaplatil nejaký miestny Kočner… Nemali by šancu a čas prelomiť našu šifrovanú komunikáciu. Bolo zrejme, že nás sleduje štát! Do volieb sa mi to občas stávalo… A bral som, že možno preháňam a fabulujem. Bol som presvedčený, že po vzniku novej slušnej vlády toto už nikdy nebude možné! Následne obaja kolegovia sadli do auta a zmenili miesto stretnutia. Golf naštartoval a bol pripravený ísť za nimi. Ja ako posledný v kolóne áut som zablokoval svojím Seatom auto, ktoré ich bolo pripravené sledovať.
Následne video ktoré som natočil ma utvrdilo v tom, že muži, čo sedeli v aute sú z radov polície, čo mi po pozretí videa potvrdili aj ľudia z blízkosti bezpečnostných služieb, čo už stratili dôveru, že nové vedenie vnútra je garantom zmeny. Reakcia záhadných osôb čo nás sledovali, na moje natáčanie bola nasledovná: – Čo tu robíte pane? Prečo natáčate súkromnú osobu? Podľa mojich informátorov z policajných zložiek touto vetou “agent” postupoval presne podľa zaužívaných postupov, ktoré nastanú pri prezradení operácie. Tmavý Volkswagen golf je bežným autom, ktoré v svojej výbave úplne bežne používajú policajné zložky. Pozrel som sa obidvom mužom poriadne do očí a videl som v nich, že sa cítia trápne až zahanbene. Obaja si bleskovo nasadili tmavé čierne okuliare, ale ich hanba svietila aj cez tmavé sklá… Po mojich výčitkách doslova s prosbou vyslovili poslednú vetu: -Zavolajte si políciu! A zabuchli dvere… Polícii by ukázali odznak a následne by policajti nahnevaného dvojmetrového muža ( teda mňa ) diplomaticky stiahli z ich zóny…
https://www.facebook.com/100009323577288/videos/2721417098179049/
Bolo mi zle a nemienil som v tejto fraške pokračovať… Bol som v rovnakom šoku ako podvedený manžel ktorý „načape“ svoju lásku v náručí iného. Iba som vypol mobil a sadol do auta. V tejto chvíli som prišiel o posledné ilúzie ktoré som dovtedy mal.
Preto sa verejne pýtam ministra vnútra slovenskej republiky: komu patrí tmavomodrý Volkswagen HE 126BN? Opakovane sa ho pýtam z akého dôvodu sme odpočúvaní?
Nemôžem povedať všetko čo viem, lebo by sme ohrozili bezpečnosť mnohých svedkov. Nechcem zobrať bežnému čitateľovi tohto článku ilúzie o Zemplíne. Pravda je však taká, že štát v ktorom žijeme stále šikanuje a odpočúva novinárov, aktivistov, regionálnych politikov a mnoho slušných ľudí v mojich očiach hrdinov ktorí už nevládzu a nechcú mlčať.
Ľudia ktorí chcú vypovedať a bojovať s miestnym organizovaným zločinom sú systematicky dlhodobo špehovaní a očierňovaní vo svojom okolí. Namiesto pomoci štátnych zložiek, samotný štát im hádže polená pod nohy. Verejne sa pýtam dokedy?
