Celých dvadsať rokov vás vyzývam, aby ste nevolili postkomunistické strany, ktoré svojím populizmom a krásnymi rečami v nás vyvolajú nesplniteľnú ilúziu. Veril som, že voľby dokážu všetko zmeniť. Že príde bohatier na bielom koni a vyrieši za nás všetky neprávosti a krivdy ktoré naše mesto, ale aj celý Zemplín trápia. Veril som, že stačí zvoliť tú druhú stranu a všetko sa vyrieši…
Avšak hrozne som sa zmýlil! Teraz rozmýšľam ako na pár riadkov napísať realitu dnešnej vlády a zároveň neuviesť vás do dezilúzie… Ako vysvetliť, že veci, krivdy či šikana od istých zložiek, ktorá sa diala voči nám pred voľbami, sa deje v rovnakej miere aj po voľbách? Ako vám povedať, že zmena na Zemplíne zase nepríde? Neostáva mi nič iné, než so slzou na krajíčku napísať: – Prepáčte, zase som sa mýlil!
Ako napísať, že nás najviac sklamal ten najlepší z nás? Všetky slová sú úplne zbytočné až márne…
Celé okolie, moji najbližší mi vravia, nechaj to tak… Svet nezmeníš a náš Zemplín už vôbec nie! Vravia mi… Máš obrovské šťastie, že vieš slušne uživiť rodinu, tak prečo stále pcháš ruku do osieho hniezda? Prečo stále pokúšaš svoj osud ? Raz niekto príde, čo ťa skolí k zemi… Viem, že majú pravdu a som smutný, keď môj boj ubližuje najviac mojej rodine. Prepáčte mi, no neviem mlčať… Stokrát som si povedal, že už budem ticho a často som svoj záväzok porušil. Často sa borím po pás v morálnom bahne, ktorý je všade vôkol mňa.
Chcem čím skôr ujsť a nemať s tou špinou absolútne nič spoločné… Prepáčte mi, no ja neprestanem…
Predchádzajúci článok: