V roku 1993, keď do Michaloviec prichádzal Siemens, sme riešili závažný problém, kde umiestniť hlavnú bránu novej fabriky, keď sa na Zemplíne mala stavať diaľnica, ktorá mala Michalovce obchádzať niekde medzi Laškovcami a Lastomírom.
Vtedajší už revolučný primátor zvolával sedenia k územnému plánu, ktoré mali tento závažný problém vyriešiť a nájsť najlepšiu skratku až do Vyšného Nemeckého. Riešiť sa nedoriešilo, vlády sa menili, každá nová už svätosvete sľúbila, že diaľnice na východ, teda aspoň do Košíc sa konečne dočkáme. Prvý termín bol do roku 2000, ďalší 2010. Až mám niekedy pocit, že to sa ťahá tak dlho aj preto, lebo od Dargova žiadný poriadny kopec, ktorý by sa dal poriadne „tunelovať“ nemáme.
Medzitým od spomínaného roku 1993 niekoľkokrát padla vláda, boli voľby, viackrát odídený premiér a ministri nadávali na zlých spojencov a spolupartajníkov a nešťastný osud. Po čase sa zistilo, že niektorí politici boli v kútiku duše radi, že sa to tak dobre a najvyšší čas skončilo. Mnoho volebných sľubov bolo ťažko splniteľných , ba dokonca protirečivých v zmysle postavíme Vám v dedine nielen most, ktorý nepotrebujete, ale dovedieme aj rieku , ktorú tu nemáte. Vieme, že mnohí politici využívajú dôverčivú psychológiu našich občanov a aby sme im uverili, budú znovu sľubovať v zmysle výroku môjho bývalého kolegu: – Nikto Ti nedá to, čo Ti ja prisľúbim!
Najvážnejším problémom volieb však nie sú voľby samotné , ba dokonca ani nemalé náklady na nich vynaložené. Dokonca ani to, že skutočné náklady budú viacnásobne prevýšovať to, čo každá strana oficiálne prizná. Najväčším problémom volieb sa mi javí to, že kľúčové strany nemajú vypracované hlbšie anylýzy toho, čo Slovensko a ten ktorý región reálne potrebuje. Mám obavu, že sa ani nebudú snažiť podstatne zlepšiť situáciu na Slovensku, pretože tento stav im proste vyhovuje. Tento stav: -Orli lietajú, vrabcov chytajú, im umožňuje dostať sa rýchlo medzi „šľachtu“ -orlov, kde neplatí prosté nepokradneš a ani iné príkazy desatora. Kedže tápe únia, budú tápať aj oni a namiesto reálnych cieľov predkladať marketingové heslá, tak aby chytili svoju skupinu voličov. Nič iné sa v takom krátkom čase vlastne ani urobiť nedá.Navyše väčšina kľúčových strán ma aj postarnutých a často už v politike unavených a vypálených lídrov, ktorí žiadneho mladého voliča ani skúseného harcovníka neoslovia.
Neschopnosť politikov v parlamente dohodnúť sa takto prenášajú na voličov, ktorí majú často problémy, ako prežiť deň bez čakania na výsledky pochybných experimentov. To, čo ponúkajú strany doteraz, sotva bude stačiť na slabší a málo korenený volebný guľáš. Ťažko však možno očakávať voľby ako solídnú súťaž politických programov a politických osobností a najmä snahy o čestnejšiu politiku na Slovensku. Ťažko ísť voliť, ale bude treba. Ak voľby vôbec budú!
V Čechách ústavný súd reagoval na žiadosť niektorých poslancov, že majú právo byť v parlamente 4 roky , na ktoré boli zvolení. Naši zákonodarcovia sú ticho, lebo sa idú zostavovať kandidátky. Nedá sa vylúčiť, že tí, čo na kandidátke zaradení vôbec nebudú, podajú rovnakú sťažnosť na ústavný súd. A ten bude mať esá v rukáve.
- Napísal Michal Boka