Keď sa začala stavať nová obrovská fabrika v Yazaki na Sobraneckej ulici, bolo ešte pred krízou. V Michalovciach bol stavebný bum, každý môj zákazník mál spústu roboty, kupoval nové stroje, staval haly. Všetci živnostníci sme mali pocit, že Michalovce sú miesto, kde sa dá niečo vybudovať a je pre koho.
To sme však netušili, že ľudia tam budú robiť za 370€. Netušili sme, že jeden obed, ktorý pred tým stál 40 korún, bude stáť po novom 4€. Nečakali sme, že namiesto 1 000 Sk pokuty u policajtov necháme 100€. Jedné potraviny na dedine pri Michalovciach pred eurom denne predali 150 chlebov. Dnes sa predá maximálne 13 – 14! Ľudia radšej pôjdu do Kauflandu a nakúpia 15 chlebov na celý mesiac, aby vyžili z tých pár stovák, čo dostanú na výplatu. Dajú si tie chleby doma zmraziť. Tie ich peniaze, ale končia kdesi v nemeckých bankách, ktoré ideme zachraňovať! Medzi všetkými zákazníkmi cítim obrovskú apatiu, beznádej a hlavne nedôveru v súčasný ekonomický svet.
Viete, koľko dostane 40 ročný „štátny zamestnanec v uniforme“ dôchodok? Zhruba 500€ plus 10 000€ odstupne! Ako je možné, že človek, ktorý celý mesiac maká za pásom, plní normy, dostane trikrát menšiu výplatu ako vojak, ktorého výkon je otázny? Ako je možné, že politici sa zmôžu len na zvyšovanie daní, ktoré aj tak nepomôžu tomu, že žijeme každý rok na dlh? Ako je vôbec možné, že Michalovce vyrábajú najkvalitnejšie elektrozväzky do luxusných aut BMW na svete, za asi najnižšiu mzdu oproti iným prevádzkám?
Na michalovskom gymnáziu sa nedávno učiteľka pýtala žiakov, kam chcú ísť po škole. Zo 16 chlapcov, jej 11 odpovedalo, že chcú ísť za vojaka poprípade za policajta. Nemáte pocit, že žijeme v kapitalistickom socializme? Zaujímal by ma počet všetkých štátnych zamestnancov v michalovskom okrese. Ľudí, ktorých ja, všetci živnostníci, všetci zamestnanci BSH, YAZAKI, UNOMEDICALU a iných podnikov musia živiť vo forme odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Pripadá mi tento systém veľmi podobný komunizmu v 80 rokoch. Nikto tým žvástom už neveril,ale každý sa zdravil česť práci. Spomínam si na vtedajšie zasadnutie parlamentu, ako všetci do jedného hlasovali za. Mal som iba desať rokov, ale cítil som na tom niečo choré a veľmi zvrátené. Dvíhali tie stranické preukazy ako päťročné deti v škole. Bez rozmýšľania, do sekundy bol celý parlament za! A dnes, ak nezahlasujete ako nám Európa povie, tak ste nepriateľ štátu a do pár hodín padne vláda.
- Marek Boka
