Sú len dve desiatky rokov za nami, keď sme prešli z jedného systému do druhého a rétorika našich politických správcov je takmer totožná s tým, čo sme tu mali pred viac ako dvadsaťdva rokmi. Aj vtedy sme počúvali heslá, že len so Sovietskym zväzom a nikdy inak a v rámci RVHP! Aj vtedy jednostranne orientované a závislé médiá spracovávali spoločenské vedomie v podobnom duchu. Máme tu opäť len jedinú šancu, lebo „teraz už žiadna druhá šanca pre Európu nebude“! Máme tu opäť len jedinú možnosť, len jedinné riešenie, ktoré práve teraz vyhovuje týmto politickým správcom, ktorí systém dostali do finančnej, hospodárskej a spoločenskej krízy.
A v prospech tejto unilaterálnej Európy by sme sa mali vzdať aj práv rozhodovať sami o sebe. „Európske RVHP“ žiada podstatne vyššie právomoci, právo zasahovať do kompetencií vlád členských krajín bez ohľadu na názor a postoj obyvateľov tohoto štátu. Eurokomisia by mala rozhodovať za ľudí v tomto štáte. Ak sme ten predchádzajúci systém nazvali – totalita, tak ako nazveme tento režim ?
RVHP som zažil a bol to len pioniersky tábor oproti EÚ. RVHP urobila chyby v plánovaní, ktoré keby neboli, bolo by to celkom prijatelné. Napríklad bol úplne nepochopiteľný nedostatok určitého tovaru, hoci sa všade vyrábalo. Bolo tiež nepochopiteľné, že nebolo možné s „bratských“ krajín priniesť si na Slovensko banality napríkald balíček kávy alebo napríkald detské topánočky vyniesť do zahraničia. Dnes však vznikom Eurovalu a zvolenia príspevkového kľúča jednotlivých krajín a aj konkrétne Slovenska do tejto „spoločnej tlačiarne ničím nekrytých Eur“ začíname už vnímať objektívnejšie realitu omnoho väčších ťažkostí ako v RVHP. Bolestne na vlastnej peňaženke si uvedomujeme že tí, ktorí tento „spoločný“ európsky finančný podvod „spískali“ už melú z posledného, že systém je neudržateľný, nereformovateľný a rozsýpa sa?
Z novin a novinárov kedysi nazývaných „strážni psy demokracie“, sa stali hlásne trúby médiokracie , ktoré denne trúbia ako sú „investori opatrní, ako finančné trhy váhajú, a že agentúry môžu znížiť rating Eurozóny“! Tak nadobúdam pevné presvedčenie, že sa s nami niekto iba hrá. A vôbec si dotyční neželajú, aby eurozóna krachla. Veď kde by už mali pod kontrolou 500 mil. obyvateľov, ktorí panáčkujú a aportujú ako sa im povie. Správajú sa ako tá osička, ktorá keď napadne pavúka, tak ho nezabije, len ochromí a používa ako živý inkubátor pre svoje mladé. Pokial budú mocť finančný špekulanti zarábať na zisku i strate hodnoty akcií, dotiaľ im bude tento nevyvážený stav maximálne vyhovovať a budú sa ho snažiť čo najdlhšie udrží je s nami zle. Lebo pokojný veľmi mierny hospodársky rast elitám za oponou nevyhovuje. Takto sa vedia dostať k hodnotám kapitálu oveľa skôr. Preto všetko to „bubnu“, je len zastrašovaním a nadháňaním neposlušných členov stáda určeného na porážku.
Summit lídrov EÚ v dňoch 8. A 9. 12. 2011 možno vstúpi do dejín. Nie preto, že by vyliečil choré euro. Skôr preto, že do génov únie zakódoval vírusy, ktoré ju časom zničia. Prvým nebezpečným vírusom budú mimoriadne bolestivé finančné krivdy. Brusel odmietol zúženie eurozóny na zdravé elitné jadro. Napriek tomu dlhová kríza rozdelila Európu. Na záchranu eura je pripravených len sedemnásť členov eurozóny plus šesť nečlenských krajín. Po vyčerpávajúcich deviatich hodinách nočných rokovaní opustili rokovania Briti a Maďari. Švédi a Česi sa musia poradiť doma a konzultovať novú zmluvu či je dodatky s parlamentmi. Zachraňovať euro bude 23 krajín, vrátane Slovenska. Čo to bude pre nás znamenať?
Udržanie menovej únie v súčasnej šírke (s Talianskom) bude možné len za cenu biliónových štátnych dotácií a transferov, ktoré ochromia rast životnej úrovne v eurozóne na desiatky rokov. Problém je v tom, že rozpočtová, resp. dlhová únia bude postavená na extrémne nespravodlivých princípoch. Slabé a chudobné krajiny, ktoré šetrili (Slovensko, Estónsko) sa budú zúfalo zadlžovať a vyčerpávať, aby pomohli bohatým štátom, ktoré nešetrili (Taliansko, Belgicko). Disciplinovaní Nemci, ktorí okresali svoj sociálny systém, budú živiť Grékov a Španielov. V umelo zviazanej „dlhovej únii“ bude narastať rozhorčenie, hnev a nakoniec aj nenávisť ľudí voči Bruselu. Pretože choré krajiny sa prehĺbením integrácie aj tak nevyliečia – a zdravé sa nakazia. Navyše UK a Maďarsko svojimi požiadavkami pôsobia ako “trojské kone“ rozpadu eurozóny. A to všetko preto, že umením propagandy je zamlčať pravdu.
Zdroje: denná tlač a diskusné fóra.
pb
pošli do vybrali.sme.sk