Minulý týždeň som sa pracovne vybral do Sobraniec. Na Sobraneckej ceste pred Anginmlynom som uvidel, ako oproti mne ide po ceste asi dvadsaťročný Róm s vozíkom naloženým starým železom. Mal so sebou aj chlapčeka, ktorý mohol mať osem, deväť rokov. Či to bol jeho brat, alebo dokonca syn, ťažko povedať. Spoločnosť im robil malíčký psíček, ktorý sa im neustále túlil pod nohy. Na celej skupinke bolo jasne vidieť, že ” šéfom” skupinky bol ten dvadsaťročný Róm.
S chlapčekových očí bolo evidentne čítať, že na tom veľkom lipne. Veď ten veľký vie, kde sa dá zohnať staré železo, alebo drevo do pece. Ten veľký presne vie, o ktorej v ktorom kontajnéri ľudia vyhadzujú jedlo.Ten veľký a múdry ho proste naučí všetko potrebné na prežitie v 21. storoči. Napriek tomu, že bol piatok a desaťhodin ráno, chlapec nebol v škole, ale na ulici. Zrazu sa za tým veľkým zjavil kamión…Kamionista zrejme zakomplexovaný svojim egom, vycítil silu svojho motora a poriadne zatrúbil na úbohu skupinku pred sebou, aby nezavadzali. Ten s tým vozíkom sa uhol na kraj cesty a maličký chlapček ho vzorne nasledoval. Iba psíček sa ešte so zakomplexovaným kamionistom nestretol. Keď začul klaksón v panike vybehol do stredu cesty. Kamionista zacítil svoju šancu a zahol svojho obra ešte viac na cestu, rovno na psíka! Psíča však prebehlo až na moju stranu cesty. Našťastie, ja si svoje problémy nevybíjam na šteniatkach . Tak som prudko zabrzdil svoje ”žihadlo”. Kamionista mi venoval jeden naštvaný pohľad a zmizol… Sláva, povedal som si,spravil som dnes dobrý skutok a zachránil jeden život… Ten veľký bol kompletne mimo z kamionistu, celý sa triasol. Na chvíľku mu došlo, že nie je až taký veľký. Vlastne oproti kamionu je úplne maličký, musel sa uhnúť! Našťastie však je tu ešte niekto menší než on… Z celej sily kopol psíča do brucha… Ten smrteľný vzlykot počujem ešte teraz… Za mnou stáli policajti, všetko videli. Namiesto toho aby zistili prečo chlapček nie je v škole, obehli ma a išli vyberať pokuty …