4. mája si pripomíname deň, keď prišiel o život M.R. Štefánik, bohatier Slovenského národa. V tento deň roku 1919 pri leteckom nešťastí v Ivanke pri Dunaji zahynul generál francúzskej armády, jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V r. 1912 získal francúzske občianstvo. V r. 1914-18 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom čs. odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného Československého štátu.
Až do stretnutia so Štefánikom, boli Masaryk a Beneš iba súčasťou davu. Keď vo Francúzsku kapitán Štefl založil 21. júla 1914 prvú českú rotu Nazdar a o deň skôr bola v Kyjeve založená Česká vojenská družina v ruskej armáde, v tej dobe bol Masaryk ešte stále poslancom vo Viedni a Beneš súkromným docentom v Prahe. V novembri 1914 boli už obidve vojenské jednotky na fronte a Masaryk ešte stále vo Viedni Bol to Štefánik, ktorý po príchode Masaryka a Beneša na Západ uvádzal obidvoch do dôležitej a vplyvnej francúzskej spoločnosti. Dovtedy na všetky memorandá, ktoré Masaryk písal vedúcim osobnostiam Dohody nikto neodpovedal. Až légie a dr. Štefánik obidvom urobili meno. Štefánik, Slovák, francúzsky občan a generál, zakladateľ légií v Taliansku, snúbenec talianskej princezny, a tak ďalej.
V spomienke na Štefánikovu smrť si dovolím niekoľko reminiscencií, z rozprávania MUDr. Rudolf Maxa, odsúdeného na 16 rokov vo väznici Kartúza. Stomatológ z Paríža, bol priateľom majora Štefla, francúzskeho dôstojníka, zakladateľa roty legionárov Nazdar, ktorý mu o dôvodoch predčasnej smrti M.R. Štefánika podal nasledujúce svedectvo v knihe Černá kniha minulosti. Jedna kapitola je v nej venovaná svedectvám a dokumentom o gen. dr. M. R. Štefánikovi.
Generál dr. Štefánik bol nepohodlný hlavne preto, že pred odletom na ruský front k našim legionárom na schôdzi zvolanej majorom Šteflom do Švajčiarska (1918), za prítomnosti ďalších predstaviteľov nášho oslobodenia, žiadal od pána dr. Eduarda Beneša vysvetlenie, kam prišla väčšina zbierky amerických Čechov a Slovákov v prospech financovania zahraničného odboja. Tomáš G. Masaryk zveril ten obnos proti podpisu do rúk pána Beneša. Keď tento ale nebol ochotný podávať vysvetlenie, generál dr. Štefánik zbledol od rozčúlenia a naliehal, kam tie peniaze prišli a na čo boli použité. Pán Beneš očervenel v tvári a všelijako sa vykrúcal. Len major Štefl zachoval pokoj a hladil si svoje čierne fúzy. Vytiahol z aktovky denník „Petit Parisien“ a prečítal z neho článok, že dr. Beneš, zvaný „roy de roulette“ (kráľ rulety) prehral v Monte Carle nesmierne sumy peňazí. Článok bol zakončený otázkou, odkiaľ tie peniaze mal. „To je provokácia“, zakričal pán Beneš, „niekto ma chce kompromitovať manipulovaním klamstiev“. Generál Štefánik, ktorý sa medzitým upokojil povedal: „Sme v cudzej krajiny, tu sa hádať nebudeme. Vyjasníme si to pred národným súdom za prítomnosti prezidenta Masaryka, ako a kto pre našu krajinu pracoval a s tými darmi na oslobodenie hospodáril „. Zasadnutie sa rozišlo namrzene. Major Štefl pred lúčenim s ostatnými vyhlásil:“ Priatelia, to sú zatiaľ len začiatky. Veľa si od toho nesľubujem. defraudácia je kriminalita. Dr Beneš od tejto chvíle nebude spať a len kuť pikle, ako sa zbaviť súdneho pojednávania. „
Prevažnú časť zbierky amerických krajanov získal pre prvý odboj predseda Čechoameričanov dr. Karel Perglera, organizátor a vodca tohto odboja. Hneď po prevrate v roku 1918 bol uprataný ako veľvyslanec do USA a potom do Japonska. Doma bol zvolený za poslanca. V roku 1932 predložil otázku amerických peňazí verejne, s odôvodnením, že je snáď čas aby to prezident TG Masaryk, ktorý ich odovzdal dr. Benešovi, konečne vyúčtoval.
Počas 48 hodín bolo „zistené“, že dr. Perglera je americkým občanom a na nátlak vedenia štátu musel republiku opustiť. Že nie je Čechom, hoci sa narodil v Čechách. Napriek tomu že po niekoľko rokov bol v zastupiteľských službách nášho štátu a ako taký ho reprezentoval a bol dva krát zvolený za poslanca. Typická ukážka vtedajšieho hradného teroru, riadeného Benešom. Keby sa bolo bývalo ono vyšetrovanie uskutočnilo, aspoň časť pravdy o Benešovi by sa bývala dostala už vtedy na verejnosť. A mohlo byť zabránené uskutečeneniu jeho ďalších neprávosti na pokračovanie, vrátane zapredaný našu krajiny do boľševickej sféry.
Aby zlí ľudia zvíťazili, stačí, keď dobrí mlčia…
Po návrate gen. Štefánika od légií v Rusku v roku 1918, kde už bol ako minister vojny nového štátu, písal pán Frič, jeden z účastníkov vtedajšieho stretnutia majorovi Šteflovi (v tej dobe už konzulovi nášho štátu v Paríži), že „pozoruje intrigy proti gen. Štefánikovi a znižovanie jeho ohlasu medzi politikmi. Pán Beneš , ktorí sa jediný stavia vedľa T.G. Masaryka má pocit, že ho hryzie vyhrážka Národným súdom po návrate Štefánika do vlasti. A navyše, že sa mu dostali do rúk nejaké dokumenty, potvrdzujúce prípravu atentátu na gen. Štefánika pri jeho návrate vlakom „(povodne gen. Štefánik plánoval cestovať vlakom do Prahy). To bolo oznámené aj gen. Štefánikovi a ten bol rád, že sa niekto o jeho bezpečnosť stará.
Pri návrate z Talianska do vlasti, Štefánik teda použil pre neho pripravené trojmotorové talianskej lietadlo Caproni. Netušil, že letí v lietadle smrti. Napriek tomu, že kde kto v Bratislave poznal pomerne presnú dobu prílete gen. Štefánika, určenenej vojenskej jednotke sa tvrdilo, že sa čaká maďarské výzvedné lietadlo, ktoré musí byť zostrelené. Vojaci spoznali síce nie maďarskú, ale taliansku značku na krídlach celkom zavčasu, ale … !Preto strieľajúci vojaci boli podľa stupňa „upovídanosti“ zlikvidovaní. V roku 1919 sa začal tajný proces s vojakmi, ktorí o streľbe na lietadlo Caproni rozprávali. Pri prelete lietadla nad delostreleckými kasárňami, vo výške asi 100 metrov jednotka vojakov dostala rozkaz strieľať na trojmotorové lietadlo Caproni č. 11.495 s gen. Štefánikom a jeho talianskym vojenským sprievodom. Po výsluchoch vojakov v máji 1919, ktorí priznali, že sa zúčastnili streľby na lietadlo, začali títo vojaci umierať za záhadných okolností. O tom sa dozvedeli aj účastníci streľby Jiří Forman z Plzne a Oldřich Fořt z Litomyšle. Obaja v tú dobu pracovali v Prahe. Keď spozorovali, že i oni sú sledovaní a že po nich idú, jednej noci utiekli do Paríža. Tam sa živili maľovaním bytov až do roku 1938. Až keď prezident Beneš v roku 1938 utiekol z Prahy na aeropláne do Londýna, páni Forman a Fořt, sa odvážili vrátiť domov. Po príchode domov zisťovali, čo sa stalo s vojakmi, ktorí dostali rozkaz strieľať na Štefánikovo lietadlo. Všetci už boli mŕtvi alebo zomreli za záhadných okolností, až na dvoch Slovákov. Jeden bol Karol Murgaš a druhý bol jeden starý lesný inžinier. .
Po skončení 2. svetovej vojny a návrate Beneša na prezidentský stolec do Prahy, poslední štyria svedkovia boli ihneď uvrhnutí do väzenia. Ale nehovorili nič o streľbe, lebo vedeli čo ich čaká. Hneď v máji roku 1945 J. Formana zavreli na 16 rokov, O. Fořta na 16 rokov, lesného inžiniera na 20 a Karola Murgaša tiež na 20 rokov.“Tak umlčali všetkých svedkov o zastrelení Štefánika. Ale pravdu nemožno zastreliť! Možno ju iba dočasne umlčať!
P.S. Milión dolárov, zbierku amerických Slovákov „Za slobodu Slovenska“, osobne
do Masarykových rúk odovzdal katolícky kňaz, maliar, vedec, vynálezca účinkujúci vo Wilkes Barre Pa. Jozef Murgaš v roku 1918. Masaryk ho pritom pozval na Hradčany. Pri návšteve Prahy v roku 1926 prezident Masaryk odmietol Murgaša prijať. Na odhalenie mohyly gen. Štefánika prišli všetci – okrem Beneša a komunistov.
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
Zdroje: štúdie Miroslava Lička, Slovenské národné noviny 1990, a Jerry Jaroslav Krúpa z Floridy USA na http://voltaire.netkosice.sk/index2.html, Florida USA
