Zemplinski dzešatoro prikazaňa

mousson
1.    Každi Zemplinčan muši uše buc rendešňe virichtovani a to co najparadňejši : parobci obritveni, u čistej košuľi a kalap s kohucim pirkom, dzivki s podolkami jag šňich, vičesani, u vlasov pantľiki zapľeceni.
2.    Pan Boch svati zos rebra praotca Adama ženu utvoril, žebi tota nas na švet privodzila. Zato každej žeňe počľivojsc davac, jag jej podľa stavu prinaľeži.
3.    U ňedzeľu robotu odložic a Otcoj Ňebeskomu uše śe pokloňic.
4.     Otcoj svojomu i maceri lasku a vdzeku preukazovac a svojim životom radojsc davac.
5.    Zo sušedami śe ňevadzic, verchnojsc sluchac / aľe ľem dobru /, chorim a bidnim pomahac, dzivki ľubovac, o gazdovstvo śe starac a grajcare na horši časi otkladac.
6.    Svojim dzecom viru, vichovu i poživeň dac.
7.    Ot paľenki ucekac / aľe ňe bars /.
8.    Druhim, co ňe zo Zemplina, ňigda śe ňepodvoľic a ňepodac a jak śe patri i nos hore trimac.
9.    Peňeži ňigda ňikomu ňežičac.
10.A na koňec – podľa slova toho tak śe trimac – bo nam Pan Boch dal najkraśšu žem, poľa, vodi i huri, rozum, robotni ruki i šumni dzivki.
A chto ňe rodzeni na Zempliňe – ta je ňe ot Boha
– ta je skadzi ruka, skadzi noha.
 
u Mihaľovci,      dzešatoho sektembra dvatišicdzevjatoho roku
 
vidumal a zapisal : Ďuri Libera

Pridaj komentár