– To, že si robia svoju robotu je v poriadku, no musia urobiť niečo navyše, sami od seba!
Nad tou vetou rozmýšľam už dobré dva týždne. V podstate je brutálne pravdivá. Pravdivá vo fungujucom trhovom mechanizme, kde človek za svoju prácu dostane slušne zaplatené. Nie však od Košíc na východ, kde si málokto váži pracujúceho človeka. Neplatí to v meste, kde riaditeľ banky pri nástupe človeka do zamestnania si na drzáka vypýta päťdesiattisíc korún! Niečo navyše vyznieva úplne inak, ak doktor za operáciu chrbtice vypýta si dopredu dvesto eur! Neplatí to, ak zo štátnej zákazky dostane starosta za chod-ník v dedine províziu tridsať percent z celkovej sumy! Chodník sa spraví, starosta peniaze už zobral, už aj minul, len ten chudák živ-nostník ešte ani euro nevidel. Starosta vraví, že je vraj kríza a nová vláda všetko stopla a on už nemá vrátiť z čoho, lebo vraj musel niečo posunúť aj tým hore. No a tí hore už sú zas dole.
Niečo navyše neplatí, ak šičky vo Vranove musia zubami nechtami bojovať o dvihnutie platu na smiešnych dvestoosemdesiat eur!
Jeden môj zákazník pracuje v dopravnej celoslovenskej firme. Potrebovali prijať skladníka na pobočku do Bratislavy a na druhú pobočku do Humenného. Nástupný plat v Humennom bol necelých tristo eur a v Bratislave na to isté pracovné zaradenie deväťsto! V Humennom sa prihlásilo dvadsaťpäť chudákov a v polmilionovej Bratislave na deväďsto eurové miesto len dvaja!
Viem, že to vyznieva zakomplexovane od ofučatého vychodniara, ktorý sa potrebuje poľutovať. V podstate je to aj pravda. No najsmutnejšie je, že ak tu niečo navyše spravíte a ešte aj zadarmo, nikto si to u Vás neváži. Iba strácate na cene. Váš šéf, alebo v mojom prípade zákaznik, to voči Vám pravdepodobne len zneužije.
Ako urobiť to niečo navyše tak, aby si to zákazník, alebo Váš šéf vôbec všimol a ocenil? A ako sa nechať zoperovať bez toho, aby ste museli niekomu strčiť dvesto eur do vrecka navyše?