Kráčať začali samozrejme ako už býva zvykom v hojnom počte a na čele s jedným z najmladších členov Adamom, po ľavobrežnej hrádzi Laborca pozorujúc na náprotivnej strane mĺkvych rybárov, proti jeho prúdu. Pohli sa od „sobranského“ mosta v Michalovciach, no oproti minulému zasneženému roku teraz po zeleňajúcej sa tráve a v riedkej hmle. Od Psychiatrickej nemocnice pokračovali po pravobrežnej hrádzi, ale tentokrát už po Zalužickom kanáli odvádzajúcom v tomto období pomerne dosť plytké a nezamrznuté vody Zemplínskej šíravy do Laborca. Dôkazom o prítomnosti bobrov bolo niekoľko oproti minulosti podstatne menej ohlodaných príbrežných stromov. Na hrádzi takzvaného „výpustu“ pozorovali zopár čajok a iné vodné vtáctvo, ale aj prebúdzajúce sa bahniatka. Neďaleko ľudoprázdnej chatovo-rekreačnej prímestskej oblasti Biela hora si všimli viacero hromádok rôznorodého odpadu ale aj pomerne rapídne nahlodaný breh spôsobený zrejme častým vlnobitím, či do 20 rozvešaných vtáčích búdok, no teraz osirelých, ale aj minulého roku ešte čnejúci sa „perforovaný“ strom po „liečbe“ ďatľami teraz už pokojne oddychoval padnutý na zemi. Nábrežím došli až k Šíravskému kanálu k vpustu, ktorým priteká voda do Zemplínskeho mora, ktorého výstavba sa uskutočnila v prvej polovici šesťdesiatych rokov. Pôvodne bola postavená kvôli ochrane pred povodňami, ale aj pre zabezpečenie chladenia tepelnej elektrárne Vojany. Len pár mesiacov po začatí napúšťania začala slúžiť aj rekreačno – športovým aktivitám, či ako rezervácia pre vtáky. Vracajúc sa k domovu cez „starú viňanskú cestu“ ešte krátka zastávka v bývalom lesoparku Biela hora, teraz v hospodárskom lese, neunikol ich pozornosti pomerne masívny výrub zelených pľúc mesta.
Akože už druhá tohtoročná „zimná“ túra dobre padla po dlhšom sviatočnom ničnerobení, hoci počasie jej nie veľmi prialo (hmla, teplota okolo 3ºC a ani slniečko sa neukázalo).
Anton Hasák
predseda KST Turista Michalovce