Slovné spojenie „najnižšia cena“ ma metie už celých desať rokov. Istá skupina podnikateľov chce mať v reklame obrovský názov najnižšia cena. Po uverejnení reklamy nechápu, ako si ich konkurent mohol dovoliť dať cenu ešte nižšiu od jeho. On následne v úplnom vytržení dobehne za mnou a cenu zbije na nulový zisk. Konkurent ten šialený poker dorovná a do roka sa obaja stretnú na úrade práce… Pri najnižšej cene rozhoduje iba cena!
Spomínam si, ako som sa po roku podnikania rozhodol, že je čas kúpiť si akumulátorovú vŕtačku. Všetky vŕtačky stali okolo 10 000 korún, čo sa mi zdal nekresťanský peniaz. Veď len z času na čas potrebujem niečo prevŕtať… Jedná vŕtačka však tam bola len za 1890 korún! To je moje dievča! Zvrieskol som. Darmo ma skúsený predajca presviedčal, že je to hobby trieda. Pri tej cene som myslel, že som vybabral so systémom! Išiel som na druhý deň na montáž do Sobraniec, na dvoch nestabilných rebríkoch sa mal vytiahnuť šesťmetrový plech až do osemmetrovej výšky! Ak by zafúkal len slabý vietor, mne aj kamarátovi by ten plech odrezal hlavu…
Dodnes nerozumiem, kde sme našli odvahu ten plech vytiahnúť do tej výšky. Už vôbec nerozumiem, ako sa nám to podarilo. Keď sme už konečne boli hore, plech na tej hrdzavej konštrukcii držal iba vďaka dvom chvejúcim sa rukám môjho kamárata a jednej mojej. Vtedy nastala ta pravá chvíľa vyskúšať si mojú vŕtačku za 1890 korún. Po dlhom čase vyvŕtala prvú dieru… ktorú som s jednou rukou hneď uzavrel nitom. Pri vŕtaní druhej diery mi skončila batérka! Začal fúkať vietor… plech sa premenil na plachetnicu na rozbúrenom mori. Kamarát mi nadával a majitelia zo zeme radšej cúvli, aby sme nespadli rovno na nich. V ten deň som sa druhýkrát narodil. Nepamätám si, ako sa nám podarilo to „hovädo“ pripevniť. Hoby vŕtačku hodil nahnevaný kolega do poľa a ja som sa zmohol len na to, že jej asi nebude škoda. Hneď na druhý deň som kúpil profesionálnu vŕtačku s príklepom, kde batérka vydrží hodinú pracovať. Žiadna Čína. Spoľahlivo funguje dodnes.
Minule som neodolal a kúpil stolček do obývačky v našom poľskom supermarkete. Je nádherný, moderný, bol takmer zadarmo… Má len jednu, jedinú chybu. Ak naň položíte pohár, v sekunde sa na ňom zvlní povrch…
Kto nepodnikal tak nikdy nepochopí, ako vás „NAJNIŽŠIA CENA“ môže doviesť k absolutnému šialenstvu. Teória podnikania hovorí, že vyhrá ten, kto dokáže dať najnižšiu cenu. No pri najnižšej cene nie sú víťazi. Pri najnižšej cene sme porazení všetci. Pizzérie, taxíky, stavebné firmy, predajcovia plastových okien, reklamné agentúry, potraviny…
No hlavne prehrávame všetci ako zákazníci… šialene nekvalitným tovarom. Ak kúpim päť pier, tak dve z nich nepíšu vôbec, ďalšie dve prestanú písať do týždňa a to piate ma trápne sklame pred zákazníkom.
Na chalupe vyberám vodu zo studne manuálne vedrom. Nenájdete vedro, ktoré sa vám do troch mesiacov nerozpadne pod ťarchou vody. Moja studňa je veľkým cintorínom nekvalitných pozinkovaných vedier.
Na chalupe mám jedny storočné vidly, o ktoré sa starám ako o oko v hlave. Ak sa oni zničia, neexistuje za nich žiadna náhrada. Tie novodobé, nemotorne veľké a pritom slabé vidly nestoja za nič! Najnižšia cena ničí konkurenciu, ktorá či chce, nechce musí trochu znížiť ceny. Ničí samotného autora zľavy, ktorému neostanú žiadne peniaze na ďalší vývoj a v konečnom dôsledku si len pokazí meno, živorí alebo zbankrotuje…
Netrdím, že všetko čo je drahé je automatický kvalitné, no to čo je najlacnejšie, je Ázia. Najlacnejšia cena nedáva nikomu na Slovensku prácu. Núti slovenského výrobcu ísť na dno svojích síl. Najnižšia cena je cesta do pekla.