Blížiace sa voľby do NR SR budú pre túto republiku znamenať oveľa viac ako len to, či bude vládnuť ľavica, resp. pravica. V kampani sa začal zápas o to, či túto republiku budú riadiť ľudia cez svojich zástupcov, alebo finančné skupiny a oligarchovia, ktorí si túto krajinu rozparcelujú už nadobro.
V kampani sa začal zápas o to, či túto republiku budú riadiť ľudia cez svojich zástupcov, alebo finančné skupiny a oligarchovia, ktorí si túto krajinu rozparcelujú už nadobro. Drahé kampane, pochybné úvery, sociálne balíčky a iné medové motúzy totiž niečo jednotlivé politické subjekty stoja. Stoja ich to najpodstatnejšie a to slobodu v rozhodovaní. Vládnutie tak znamená hájiť záujmy finančných skupín, či jednotlivcov, ktorí stoja nad zákonom. Reč je stále o Slovensku, o krajine, kde sú politici len bábkami v rukách niekoľkých vyvolených. Reč je o krajine, kde doposiaľ nebol odsúdený a uväznený jediný politik za korupciu napriek tomu, že korupcia je najväčšou chorobou a pliagou našej republiky. Slovensko potrebuje zásadnú premenu politiky, nie reformu, či drobné zmeny a úpravy, ale doslova revolúciu politického myslenia, ktoré by tak znamenalo pre politika, že nebude žiť z politiky, ale bude žiť pre politiku. Slovensko potrebuje revolúciu generačnú, potrebuje ľudí, ktorí prídu s novým prístupom a novým impulzom, potrebuje revolúciu antikorupčnú, teda zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov a potrebuje aj revolúciu systémovú, pretože zmena volebných zákonov, či podmienok referenda je viac ako potrebná. O zásadných zmenách v školstve a zdravotníctve v súčasnej dobe ani netreba hovoriť.
Položme si však otázku: Môže tak potrebné zmeny zabezpečiť niekto, koho prvoradou úlohou je hájiť záujmy svojich sponzorov? Preto buďme pri rozhodovaní o tom, komu zveríme túto krajinu obozretní. Voľme ľudí, ktorých poznáme, ktorým veríme, ktorí majú najmä morálne predpoklady, pretože tie na rozdiel od tých odborných sa naučiť dodatočne nedajú. Voľme ľudí nie len tváre, slogany, sľuby, či kvalitné predvolebné koncerty.
5. marca sa rozhodne nie o budúcnosti politikov a politických strán, ale o budúcnosti nás občanov, pretože ako povedal J. W.Goethe: „Kto v demokracii spí – prebudí sa v diktatúre.“
Milan Kaplan