Ranný opar, cez ktorý sa silou-mocou predieralo slniečko privítal odvážlivcov v známej hrnčiarskej obci s prvým záznamom z r. 1315, no osídlenej už v neolite. Záznam o výrobe keramiky v Pozdišovciach je starý už 600 rokov (11.10.1416).
Prešli popri neskororenesančnom kaštieli, ktorý v roku 1648 dali vystavať majitelia obce Sirmajovci ako svoje pánske sídlo a hybaj ho k rybníku. Občas mláka, sem-tam blato, ale pomaly miernym stúpaním cez Ortáň na juhovýchodnom výbežku Pozdišovského chrbta, naďabiac na srnčie stopy v premočenej pôde a už sa pred nimi vynára známy ranč u Kosťa.
V areáli s pasúcimi sa koníkmi, či mekajúcimi kozičkami videli aj veľmi pekne pomaľované brvná sťaby pravé indiánske totemy. Slnko naplno vykuklo a ožiarilo akoby pod nohami srdce Zemplína – okresné mesto Michalovce s neďalekým Vinianskym hradom a v pozadí s bielou čiapkou prvého snehu poprášeným úchvatným Vihorlatom.
Ešte prechádzka po hrebeni severným smerom cez niekdajší sad s chutnými jabĺčkami k neďalekému lesu, bohužiaľ zrejme pre chladné noci s úplnou absenciou húb. No nedostatok tejto lesnej pochutiny plne vynahradil košíček plný nazbieraných šípok.
„Zrušená“ túra sa ako-tak vydarila, terén, hoci mokrý, sa dal zvládnuť vetrík miestami tiež znesiteľný, no modrá obloha a 13 ºC prispeli k dobrej nálade.
Anton Hasák, predseda KST Turista Michalovce