Keď bolo všetko hotové, prišiel k nám Lukášov domáci sused a zároveň konkurent. Začal som tušiť problém…No namiesto konfliktu sused z konkurenčného hotela podišiel s úsmevom k nám a zvolal…
Super! Fantastic! Lukas konečne budú ľudia chodiť aj na našu stranu jazera! To bol pre mňa obrovský šok! No ešte väčší nastal,keď večer mu prišiel zablahoželať konkurent, či skôr kolega až z druhého konca jazera! Lukas Zer good! Konečne ľudia prídu aj k Vám!
Večer v peknej reštaurácii, plnej veselých ľudí,sedel vedľa nás domáci štamgast pri pive… Chlap bez práce, na polovičnom invalidnom dôchodku, ktorý ledva,ledva z neho vyžije. Rozbil svoje staré auto,celý pofačovaný v obväzoch, s námahou srkal pivo. Lukáš k nemu podišiel a spýtal sa ho… – Tak ako sa máš Thomas?
Tá pozitívna energia, ktorá tam sršala zo všetkých ľudí,bola ako z gýčového filmu od Rosamunde Pilcherovej. Nikde žiadne smietko, všetko pokosené… Majiteľ penziónu, ktorý má Michalovčan v nájme, má na účte niekoľko milón eur a vozí sa na dvadsaťročnom aute. Naša potreba mať drahé auto je pre nich znakom zakomplexovanosti. Chudáka Lukáša stále nevedia odnaučiť zamykať dvere od penziónu!
Ak sused z penziónu oproti odíde na dovolenku, nechá Slovákovi kľúč od domu, aby v sobotu nezabudol pokosiť trávnik! Aby bolo Rakúsko zas o niečo krajšie!