Pred dvadsiatimi rokmi prebiehala jediná poriadna diskusia o skutočnej decentralizácii Slovenska. Podľa Nižňanského reformy malo vzniknút 12 žúp vo svojich pôvodných historických útvaroch.
Mala vzniknút samostatná Zemplínska župa a Michalovce mali byť župným mestom s vlastným županom. Ak by sa tak stalo, Michalovce by dnes boll úspešným modemým mestom. Šírava by dnes bola funkčným turistickýrn centrom, ktoré by tvorilo zisk pre ďalší rozvoj Zemplína a Michaloviec. Mali by sme Zemplínsku univerzitu, ktorá by udržala tisícky mladých ľudi doma. Vznikli by nové megainvestície, a mali by sme diaľnicu. Mali by sme Zemplínske divadlo, v meste by nerástli škatule. Naše chodníky a cesty by boli opravené a nebol by nikde neporiadok. Ako to viem? Naše deti, ktoré by tu ostali žiť, študovat‘ a následne aj pracovať, by to jednoducho nedovolili.
Bolo by viac peňazí na šport, kultúru, mestskú dopravu a hlavne na sociálnu pomoc pre mamičky na materskej či pre našich dôchodcov. Som presvedčeny, že aj rómska časť obyvateľstva by dnes bola vzdelanejšia a menej chudobná. Ak by v meste bolo o desaťtisíc mladých l’udí viac, iné a rozumnejšie vedenie samosprávy by ich dokázalo začlenit‘ do práce rovnako, ako sa to podarilo Vladovi Ledeckému v Hrušove… Na 100%!
Dnes sa zase o regiónoch rozhoduje v Bratislave… O nás bez nás…
Namiesto vytvorenia funkčných žúp ideme rušiť aj tie dnešné a nahradif ich centrálnym riadením, ktoré zase nemôže a nebude fungovať.