Som ročník 77, čiže Husákove decko. Mojí rovesníci si prešli politikou viac, ako bežný Angličan, Francúz za celý život. Spomínam si na smrť Brežneva, ako sme v škôlke povinne pozerali, ako zomrel „najlepší“ človek na svete. Učiteľka nám už zabudla povedať, že nás napadol v 68-om. Ako prvák som naspamäť poznal životopis Lenina, Stalina, Gotvalda, Husáka. V treťom ročníku som prisahal vernosť socialistickej republike ako pionier. O rok neskôr som sa naivne v škole priznal, že chodíme do kostola… Otec sa takmer nestal námestníkom.