V denníku Sme som nedávno čítal zaujímavý článok. O mladej Slovenke, ktorá po rokoch práce vo Švajčiarsku, sa zamestnala u primátora jedného malého švajčiarského mestečka ako sekretárka. Primátor sa jej hneď spýtal, ako by riešila nejaké verejné obstarávanie. Ona celá natešená, že sa môže realizovať, hneď spustila naše typické a rozumné argumenty o súťaži a víťazstve najnižšej ceny. Primátor ju však hneď stopol.