Minule som bol v potravinách v neďalekej dedine. Majiteľka ma pomaly s plačom obslu-hovala… prišla jej kontrola, úplne všetko mala v poriadku, až na tuš pre školákov do pera, ktorý bol pár dní po záručnej dobe… dostala zaň 900€ eurovú pokutu. S plačom mi vravela, že sa pokúsi dosplácať, dorovnať všetky dlhy, čo jej z podnikania vznikli a potraviny zavrie. Tento týždeň bol u mňa zákazník, ktorý podniká už dvadsať rokov. Zamestnával dlhé roky štyroch zamestnancov, no po januárovom zvýšení odvodov si povedal, že stačilo! Všetkých štyroch zamestnancov prepustil a po desiatich rokoch začal chodiť na mon-táže opäť sám!
Kategória: Marek Boka
Pred rokom som sa rozprával s jedným známym, ktorý priamo, nepriamo šéfuje šiestim, siedmim ľuďom. On je zo západného Slovenska, oni z Michaloviec. On ovláda svoju profesiu až na drobné „excesy„ výborne. Jeho nepriami podriadení sú na tom podobne. On zárabá tipujem trikrát, štyrikrát toľko ako oni. Je to v podstate v poriadku. Toho najlepšieho stále treba motivovať a nik z nás by sa netrepal trebars do Trnavy za štyristo eur. Čo však v poriadku nie je, že niektorým z našich nevýjde ani na minimálnu mzdu. Ako správny západniar od nich vyžaduje stopercentnú robotu.
Najväčší slovenský Jánošík, ktorý bohatým berie a chudobným dáva, stále nepochopil, že už nie je komu čo ukradnúť. Namiesto toho, aby chudobným, druhom zo zbojníckej družiny a hlavne svojim sponzorom, chlapsky povedal, že štátna pokladnica je plne prázdna, stále sľubuje všade naokolo, že určite nazbíja toľko, ako každý rok.
Bol som obrovským zástancom eura. Ten pocit platiť rovnakou menou, ktorú som pracne zarobil v Michalovciach, v ďalekej španielskej Barcelóne si budem pamätať celý život. Mal som pocit, že Španielsko je aj mojím domovom. A o tom hlavne pri eure ide. Aby sme všetci patrili politicky do jednej rodiny európskych národov a hľadali, čo nás spája a nie rozdeľuje.
Konkurencia je základ funkčného trhu, posúva Vás dopredu. Zákazník má právo výberu a nižšej ceny. No momentálne mám pocit, že v mnohých oblastiach je cena už za hranicou prežitia. Úprimne vôbec nerozumiem nových ľudí, čo si myslia, že taxikárčením v Michalovciach sa dá prežiť. Niektorí zúfalci jazdia len za 1,2€ po meste! Čo na tom zarobia? Kde je v tom cena auta, výmena oleja, pneumatík a poistenie auta? Ja osobne do takého auta by som v živote nesadol, lebo pripravuje o živobytie slušných Taxikárov platiacich dane.
Nepochybne karta je výborný vynález a dáva nám obrovskú slobodu. Nemusíme stať v banke a čakať na svoje peniaze. Bankomat máme na každom rohu. Dokonca už nepotrebujeme ani peniaze, veď vo všetkých reklamách počúvame, aké je to „cool“ namiesto tringeltu da do ruky čašníčke kartu a ona sa na nás ešte usmeje.
Vo svojom živote som sa stretol s množstvom športových trénerov. Či už trénovali mňa, mojích najbližších, alebo naše kluby. Mal som tú česť spoznať sa s výbornými trénermi, ktorí sa stali v svojom obore aj niekoľkonásobnými majstrami Slovenska. Fantastickým trénerom bol pán doktor Rakovský, ktorý dokázal pre basketbal poblázniť veľmi veľa chlapcov, vrátane môjho brata. Ďalších nebudem menovať, aby som na niektorého nezabudol.
Veľmi dlho som bol odporcom internetu a vlastne dodnes nie som na facebook-u. Mám omnoho radšej skutočných priateľov, s ktorými môžem ísť na pivo, alebo si od nich aspoň požičať zopár drobných, alebo im naopak požičať pár drobných… Nenávidím nové vymakané mobily, lebo rovnako ako za ten môj starý treba platiť účty a rovnako ich musíte stále krmiť šťavou… Omnoho radšej ako kone pod kapotou mám rád tie ozajstné. Skrátka neznášam zmeny, najradšej by som žil v predminulom storočí, keď na každej dedine sa za plotom hrali deti, na poliach pásli kravy a ľudia neriešili nezmysly. No tie časy sú navždy preč.