Bol som obrovským zástancom eura. Ten pocit platiť rovnakou menou, ktorú som pracne zarobil v Michalovciach, v ďalekej španielskej Barcelóne si budem pamätať celý život. Mal som pocit, že Španielsko je aj mojím domovom. A o tom hlavne pri eure ide. Aby sme všetci patrili politicky do jednej rodiny európskych národov a hľadali, čo nás spája a nie rozdeľuje.
Kategória: Marek Boka
Konkurencia je základ funkčného trhu, posúva Vás dopredu. Zákazník má právo výberu a nižšej ceny. No momentálne mám pocit, že v mnohých oblastiach je cena už za hranicou prežitia. Úprimne vôbec nerozumiem nových ľudí, čo si myslia, že taxikárčením v Michalovciach sa dá prežiť. Niektorí zúfalci jazdia len za 1,2€ po meste! Čo na tom zarobia? Kde je v tom cena auta, výmena oleja, pneumatík a poistenie auta? Ja osobne do takého auta by som v živote nesadol, lebo pripravuje o živobytie slušných Taxikárov platiacich dane.
Nepochybne karta je výborný vynález a dáva nám obrovskú slobodu. Nemusíme stať v banke a čakať na svoje peniaze. Bankomat máme na každom rohu. Dokonca už nepotrebujeme ani peniaze, veď vo všetkých reklamách počúvame, aké je to „cool“ namiesto tringeltu da do ruky čašníčke kartu a ona sa na nás ešte usmeje.
Vo svojom živote som sa stretol s množstvom športových trénerov. Či už trénovali mňa, mojích najbližších, alebo naše kluby. Mal som tú česť spoznať sa s výbornými trénermi, ktorí sa stali v svojom obore aj niekoľkonásobnými majstrami Slovenska. Fantastickým trénerom bol pán doktor Rakovský, ktorý dokázal pre basketbal poblázniť veľmi veľa chlapcov, vrátane môjho brata. Ďalších nebudem menovať, aby som na niektorého nezabudol.
Veľmi dlho som bol odporcom internetu a vlastne dodnes nie som na facebook-u. Mám omnoho radšej skutočných priateľov, s ktorými môžem ísť na pivo, alebo si od nich aspoň požičať zopár drobných, alebo im naopak požičať pár drobných… Nenávidím nové vymakané mobily, lebo rovnako ako za ten môj starý treba platiť účty a rovnako ich musíte stále krmiť šťavou… Omnoho radšej ako kone pod kapotou mám rád tie ozajstné. Skrátka neznášam zmeny, najradšej by som žil v predminulom storočí, keď na každej dedine sa za plotom hrali deti, na poliach pásli kravy a ľudia neriešili nezmysly. No tie časy sú navždy preč.
Presne pred desiatimi rokmi som bol na civilnej službe v jednom michalovskom zahraničnom podniku. Za osem hodinovú šichtu som dostal podľa zákona sedemsto korún mesačne a stravné lístky! Bol som čerstvo ženatý a ešte čerstvejšie po vysokej škole. Dodnes nerozumiem, ako sme vtedy celý rok vyžili z manželkinho platu…
Keď sa začala stavať nová obrovská fabrika v Yazaki na Sobraneckej ulici, bolo ešte pred krízou. V Michalovciach bol stavebný bum, každý môj zákazník mál spústu roboty, kupoval nové stroje, staval haly. Všetci živnostníci sme mali pocit, že Michalovce sú miesto, kde sa dá niečo vybudovať a je pre koho.
Vždy som tvrdil, že lekári si zaslúžia vyššie platy. Špičkový chirurg, ktorý zachraňuje životy si zaslúži určite viac než priemerný politik. Dokonca tvrdím, že zdravotníctvo ako také by nemalo byť zadarmo. No posledné vydieranie našich lekárov o prehnanom navýšení platov ma utvrdilo v názore, že niektorí štátni zamestnanci sú úplne odtrhnutí od reality. Začalo to navýšeniami platmi politikov na neúnosnú úroveň. Nasledovali vojaci a policajti, asi z eufórie zo vstupu Slovenska do NATO. Následne sa zbláznili primátori našich miest, ktorí si sami pridali mzdy na úroveň hlavy štátu.
V štvrtom ročníku na základnej škole, som bol šampiónom v skoku do výšky. Hravo som porážal o dva, tri roky starších spolužiakov, fanynkám som podpisoval denníčky a starší grázli ma konečne prestali mlátiť a púšťali ma na obede k sebe! Keď už sa zdalo, že „agenti“ z iných škôl sa o mňa pobijú spravil som prvú životnú chybu…