Tento piatok sa v Bratislave uskutočnila najväčšia demonštrácia na Slovensku od pádu komunizmu. Rovnako ako v roku 89 nám vládli starí vypálení politici. Vtedajší prezident Gustáv Husák si naivne myslel, že prezidentská funkcia je jeho doživotná pocta za zásluhy v Slovenskom národnom povstaní. Dejiny našťastie povedali dosť!
Kategória: Marek Boka
Pred pár rokmi som sa prechádzal v jednom meste na západnom Slovensku pomedzi ošarpané paneláky. Špina, neupratané, ale hlavne beznádej číhala na mňa na každom kroku. Pod vchodmi odrastené decká čo nemajú žiaden zmysel života, len o tom nevedia, zmyslom života pre nich určite boli drahé topánky a značkové oblečenie. Z „reprákov“ mobilu znel ten debilný slovenský raper a tým deckám diktoval čo majú robiť.
Roky celé Michalovce počúvajú, že naše platy nestúpajú preto, lebo sme čiernou dierou Európy. V Michalovciach platy nerastú preto, lebo sme neboli v Európskej únii. V našom rodnom meste platy nestúpajú preto, lebo v tom čase sme nemali voľné hranice do západnej Európy. Platy nemôžu stúpnuť preto, lebo koruna je veľmi nestabilná a jej kurz nepredvídateľný. Platy skrátka nemôžu stúpnuť preto, lebo nemáme euro.
Zaráža ma koľko ľudí je presvedčených, že najväčším ich nepriateľom je živnostník. Veď sú to všetko strašne bohatí ľudia, ktorí nič nerobia, vozia sa v drahých autách a ešte nechcú platiť odvody a dane! Sám som si takto nejak predstavoval živnostníka, až dokial som sám nezačal podnikať. Tak každému štátnemu zamestnancovi opíšem čo znamená na Slovensku podnikať.
V dnešnej dobe plnej klamárov, zlodejov, lenivých úradníkov, mizerných čašníkov a podplatných politikov je veľmi ťažké nájsť kladného hrdinu. Väčšinou, ak je treba sa ozvať, tak sa radšej skrčíme a ťaháme ako vôl náš neľahký osud. Je nás tak málo, že nás každý druhý národ každých 20 rokov zašľapne do zeme.
Pred rokom som bol v Bratislave na pár dní. Keď som si všetko potrebné vybavil, naivne som si myslel, že autobus, alebo vlak do Košíc musí jazdiť každú hodinu. Bolo asi šesť hodín večer, keď som si cez internet zistil, že jediný autobus ide na východ o siedmej do Popradu. V Poprade desať minút po príchode autobusu má štartovať druhá linka priamo do Michaloviec. Poznajúc presnosť SAD-ky ešte z čias vysokej školy, som sa rozhodol neriskovať. Preto som si zvolil cestu vlakom…